https://wiki.archlinux.org/api.php?action=feedcontributions&user=Firefox&feedformat=atomArchWiki - User contributions [en]2024-03-29T06:21:46ZUser contributionsMediaWiki 1.41.0https://wiki.archlinux.org/index.php?title=OpenVPN/Bridge&diff=28385OpenVPN/Bridge2007-09-02T11:54:55Z<p>Firefox: typos (nothing serious)</p>
<hr />
<div>[[Category:Networking (English)]]<br />
[[Category:HOWTOs (English)]]<br />
OpenVPN is a full-featured SSL VPN solution which can accommodate a wide range of configurations<br />
and is particularly useful for "road warriors" :).<br />
<br />
This wiki page will discuss how to configure OpenVPN (1.6) in Bridge mode with a linux server and either a linux or a windows client. http://openvpn.sourceforge.net/howto.html discusses how to setup OpenVPN routing and explains the pros and cons of each. Also, I'm not going into depth on iptables or how to make a hole in your firewall to allow traffic to reach your OpenVPN machine. That's for another wiki, or someone who's willing to add to this one.<br />
<br />
This page describes the "quick n dirty" setup using a secret ssh key for authentication,<br />
see the openvpn website for more information about SSL setups.<br />
<br />
'''TODO''': This document seems out of date. I noticed there is a /etc/conf.d/bridges now, probably the bridging part should be taken out of the vpn configuration.<br />
<br />
==Server Config==<br />
First thing you want to do is install OpenVPN<br />
<pre><br />
pacman -Sy openvpn bridge-utils<br />
</pre><br />
<br />
Next install this script as /etc/rc.d/openvpn<br />
<br />
'''TODO:''' this script doesn't always correctly report "FAILED" or "DONE" so output can't be relied upon and may be confusing.<br />
Check /var/log/daemons if things don't seem to work.<br />
<pre><br />
#!/bin/bash<br />
<br />
# /etc/rc.d/openvpn<br />
#<br />
# An init script to start and stop OpenVPN daemons<br />
<br />
. /etc/rc.conf<br />
. /etc/rc.d/functions<br />
<br />
openvpn_config_dir=/etc/openvpn<br />
<br />
make_bridge ()<br />
{<br />
#echo "# mkbr $1"<br />
# for example $1 = "br0" and<br />
# $br0 = ("br0 192.168.2.1 netmask 255.255.255.0 broadcast 192.168.2.255" eth1) <br />
eval brvar="(\"\${${1}[@]}\")"<br />
brdev=$1<br />
<br />
brctl addbr $brdev<br />
add_to_bridge ${brvar[1]} $brdev<br />
<br />
ifconfig ${brvar[0]}<br />
return $?<br />
}<br />
<br />
add_to_bridge ()<br />
{<br />
#echo "# addbr $1 $2"<br />
# for example $1=tap0 and $2=br0<br />
ifconfig $1 down >/dev/null 2>&1<br />
brctl addif $2 $1<br />
ifconfig $1 0.0.0.0 promisc up<br />
}<br />
<br />
destroy_bridge ()<br />
{<br />
eval brvar="(\"\${${1}[@]}\")"<br />
brdev=$1<br />
<br />
ifconfig $brdev down<br />
brctl delbr $brdev<br />
}<br />
<br />
make_vpn ()<br />
{<br />
#echo "# mkvpn $1"<br />
# for example $1 = vpn0 and<br />
# $vpn0 = ("default.conf" tap0 br0)<br />
eval vpnvar="(\"\${${1}[@]}\")"<br />
<br />
openvpn --mktun --dev ${vpnvar[1]} > /dev/null<br />
if [ "${vpnvar[2]}" != "" ]; then<br />
add_to_bridge ${vpnvar[1]} ${vpnvar[2]}<br />
fi<br />
<br />
openvpn --cd $openvpn_config_dir --daemon --config ${vpnvar[0]}<br />
return $?<br />
}<br />
<br />
destroy_vpn ()<br />
{<br />
eval vpnvar="(\"\${${1}[@]}\")"<br />
openvpn --rmtun --dev ${vpnvar[1]} > /dev/null<br />
return $?<br />
}<br />
<br />
case "$1" in<br />
start)<br />
stat_busy "Starting OpenVPN daemons"<br />
<br />
# enable IP forwarding<br />
echo 1 > /proc/sys/net/ipv4/ip_forward<br />
<br />
# create bridge(s)<br />
error=0<br />
for brconf in ${BRIDGES[@]}; do<br />
if echo $brconf | grep '^[^\!]' >/dev/null 2>&1; then<br />
make_bridge $brconf || error=1<br />
fi<br />
done<br />
<br />
# create vpn(s)<br />
for vpnconf in ${VPNS[@]}; do<br />
if echo $vpnconf | grep '^[^\!]' >/dev/null 2>&1; then<br />
make_vpn $vpnconf || error=1<br />
fi<br />
done<br />
<br />
if [ $error -eq 0 ]; then<br />
stat_fail<br />
else<br />
stat_done<br />
fi<br />
;;<br />
stop)<br />
stat_busy "Stopping OpenVPN daemons"<br />
<br />
killall `which openvpn` 2> /dev/null<br />
<br />
# destroy bridge(s)<br />
error=0<br />
for brconf in ${BRIDGES[@]}; do<br />
if echo $brconf | grep '^[^\!]' >/dev/null 2>&1; then<br />
destroy_bridge $brconf || error=1<br />
fi<br />
done<br />
<br />
# destroy vpn(s)<br />
for vpnconf in ${VPNS[@]}; do<br />
if echo $vpnconf | grep '^[^\!]' >/dev/null 2>&1; then<br />
destroy_vpn $vpnconf || error=1<br />
fi<br />
done<br />
<br />
if [ $error -eq 0 ]; then<br />
stat_fail<br />
else<br />
stat_done<br />
fi<br />
;;<br />
restart)<br />
$0 stop<br />
sleep 1<br />
$0 start<br />
;;<br />
*)<br />
echo $"Usage: $0 {start|stop|restart}"<br />
RETVAL=1<br />
esac<br />
</pre><br />
<br />
and make the script executable<br />
<pre><br />
chmod 755 /etc/rc.d/openvpn<br />
</pre><br />
<br />
In /etc/rc.conf add the following modules to the MODULES array<br />
<pre><br />
tun bridge<br />
</pre><br />
<br />
add the following configuration<br />
<pre><br />
# Bridges and VPN setup<br />
br0=("br0 192.168.0.1 netmask 255.255.255.0 broadcast 192.168.0.255" eth0)<br />
BRIDGES=(br0)<br />
vpn0=("vpn0.conf" tap0 br0)<br />
VPNS=(vpn0)<br />
</pre><br />
<br />
and add the following daemons to the DAEMONS array<br />
<pre><br />
bridge_devices openvpn<br />
</pre><br />
<br />
So what does all of that mean up there?<br />
First we create a bridge called br0 which attaches itself to eth0 and has certain ip address etc.<br />
Then we create a vpn daemon with config file "vpn0.conf" (see below) which uses device<br />
tap0 and attaches to the bridge br0. The "BRIDGES" and "VPNS" arrays should allow you to define more then<br />
one of each (but I didn't test this).<br />
<br />
===Now onto creating the config files===<br />
Firstly create the secret key<br />
<pre><br />
openvpn --genkey --secret /etc/openvpn/vpn0.key<br />
</pre><br />
and then make the vpn0.conf and save it in /etc/openvpn/<br />
<pre><br />
#/etc/openvpn/vpn0.conf<br />
#<br />
# Sample OpenVPN server configuration file<br />
# using a pre-shared static key.<br />
#<br />
# See man openvpn for more configuration options.<br />
# (the config file options are the same as the commandline switches)<br />
#<br />
# '#' or ';' may be used to delimit comments.<br />
<br />
# Define the virtual ethernet device.<br />
dev tap0<br />
<br />
# Our pre-shared static key<br />
secret /etc/openvpn/sample.key<br />
<br />
# OpenVPN uses UDP port 1194 by default.<br />
# Each OpenVPN tunnel must use<br />
# a different port number.<br />
# lport or rport can be used<br />
# to denote different ports<br />
# for local and remote.<br />
port 1194<br />
<br />
# Protocol to use; udp is the default for good reason.<br />
# Alternative is 'tcp-server' (with 'tcp-client' on the other side of the line)<br />
# which can be useful in certain situations or behind certain firewalls.<br />
; proto udp<br />
<br />
# Downgrade UID and GID to<br />
# "nobody" after initialization<br />
# for extra security.<br />
user nobody<br />
group nobody<br />
<br />
# If you built OpenVPN with<br />
# LZO compression, uncomment<br />
# out the following line.<br />
comp-lzo<br />
<br />
# Send a UDP ping to remote once<br />
# every 15 seconds to keep<br />
# stateful firewall connection<br />
# alive. Uncomment this<br />
# out if you are using a stateful<br />
# firewall.<br />
; ping 15<br />
<br />
# Uncomment this section for a more reliable detection when a system<br />
# loses its connection. For example, dial-ups or laptops that<br />
# travel to other locations.<br />
ping 15<br />
ping-restart 45<br />
ping-timer-rem<br />
persist-tun<br />
persist-key<br />
<br />
# Verbosity level.<br />
# 0 -- quiet except for fatal errors.<br />
# 1 -- mostly quiet, but display non-fatal network errors.<br />
# 3 -- medium output, good for normal operation.<br />
# 9 -- verbose, good for troubleshooting<br />
verb 3<br />
</pre><br />
<br />
If you have more then one vpn daemon you should not reuse devices or port numbers across .conf files.<br />
<br />
Now we can start up our daemons scripts.<br />
<pre><br />
sudo modprobe tun<br />
sudo modprobe bridge<br />
sudo /etc/rc.d/openvpn start<br />
</pre><br />
<br />
==Linux client config==<br />
Install openvpn on the client machine the same way as on the server.<br />
Copy /etc/rc.d/openvpn, /etc/openvpn/vpn0.key and /etc/openvpn/vpn0.conf to the client (preferably using sftp or scp).<br />
<br />
Add the following lines to /etc/openvpn/vpn0.conf with the "real" address of the server<br />
and the virtual address of the client.<br />
<pre><br />
remote real_server_address<br />
ifconfig vpn_client_ip vpn_netmask<br />
</pre><br />
(And set proto to 'tcp-client' if you used 'tcp-server' on the server)<br />
<br />
Now edit /etc/rc.conf to include<br />
<pre><br />
# Bridges and VPN setup<br />
BRIDGES=()<br />
vpn0=("vpn0.conf" tap0)<br />
VPNS=(vpn0)<br />
</pre><br />
<br />
Now start it up<br />
<pre><br />
modprobe tun<br />
/etc/rc.d/openvpn start<br />
</pre><br />
<br />
You should now be able to ping across the tunnel to any of the hosts on the other end.<br />
<br />
==Windows client config==<br />
Install OpenVPN from openvpn-1.6.0-install.exe<br />
now copy the vpn0.key from the VPN server (preferably using sftp or scp) and the vpn0.conf<br />
below to "C:\Program Files\OpenVPN\config\". And delete the sample file in that folder (or at least move it to another folder).<br />
<pre><br />
# replace with the public ip address of the vpn server<br />
remote remote.public.ip.address<br />
port 5000<br />
dev tap<br />
ifconfig 192.168.0.200 255.255.255.0<br />
ifconfig-nowarn<br />
secret "C:\Program Files\OpenVPN\config\vpn0.key"<br />
ping 10<br />
comp-lzo<br />
verb 5<br />
</pre><br />
<br />
Now open a command prompt and enter<br />
<pre><br />
net start openvpnservice<br />
</pre><br />
<br />
You should now be able to ping across the tunnel to any of the hosts on the other end.<br />
<br />
----<br />
<br />
Any additions, clarifications, reorganizations, feedback etc. etc. are more than appreciated.<br />
<br />
----</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Localization_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10206Localization (Slovenčina)2006-03-25T11:34:29Z<p>Firefox: /* Klávesnica */</p>
<hr />
<div>[[Category:Internationalisation]]<br />
[[Category:System Configuration]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Internationalisierung}}<br />
{{i18n_entry|Français|Internationalisation (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|Интернационализация}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Internacionalizácia}}<br />
{{i18n_entry|Svenska|Internationalisering}}<br />
{{i18n_entry|日本語|国際化と地域化}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|Arch 與国際化}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= O tomto dokumente =<br />
Tento dokument ponúka informácie o tom, ako nastaviť v Arch linuxe slovenské prostredie.<br />
<br />
OpenI18N Diagram:<br />
http://www.openi18n.org/images/openi18n_diagram.png<br />
<br />
= Bootovacia konzola =<br />
V súbore /etc/rc.conf doplňte:<br />
<pre><br />
LOCALE="sk_SK.utf8"<br />
TIMEZONE="Europe/Bratislava"<br />
</pre><br />
<br />
Ak chcete mať slovenskú klávesnicu aj pod konzolou, doplňte aj:<br />
<pre><br />
KEYMAP="sk-qwerty.map.gz"<br />
</pre><br />
<br />
= Nastavenie slovenského prostredia (Locale)=<br />
(a) Pre všetkých použivateľov:<br />
V súbore /etc/profile prepíšte:<br />
<pre><br />
export LANG="sk_SK.utf8"<br />
export LC_ALL="sk_SK.utf8"<br />
</pre><br />
<br />
(b) Len pre konkrétneho používateľa:<br />
Vytvorte v domovskom adresári ($HOME) súbor .profile s týmto obsahom:<br />
<pre><br />
export LANG="sk_SK.utf8"<br />
export LC_ALL="sk_SK.utf8"<br />
</pre><br />
<br />
= Klávesnica =<br />
Pre xorg7, v súbore /etc/X11/xorg.conf napíšte:<br />
<br />
(a) Ak chcete '''iba''' slovenskú klávesnicu:<br />
<pre><br />
Option "XkbLayout" "sk"<br />
Option "XkbVariant" "qwerty"<br />
</pre><br />
<br />
(b) Ak chcete aj '''US''' aj '''SK''' klávesnicu:<br />
<pre><br />
Option "XkbLayout" "us,sk"<br />
Option "XkbVariant" ",qwerty"<br />
Option "XkbOptions" "grp:alt_shift_toggle"<br />
</pre><br />
<br />
Poznámka: Uvedený príklad umožní slovenskú klávesnicu typu QWERTY.<br />
<br />
= Fonty =<br />
Pre X postačia klasické fonty:<br />
<pre><br />
xorg-fonts-type1, xorg-fonts-100dpi (resp. 75dpi), xorg-fonts-misc, zíde sa i ttf-ms-fonts<br />
</pre><br />
<br />
= Externé zdroje =<br />
* [http://www.openi18n.org/ Free Standards Group OpenI18N]</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Localization_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10205Localization (Slovenčina)2006-03-25T11:30:20Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Internationalisation]]<br />
[[Category:System Configuration]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Internationalisierung}}<br />
{{i18n_entry|Français|Internationalisation (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|Интернационализация}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Internacionalizácia}}<br />
{{i18n_entry|Svenska|Internationalisering}}<br />
{{i18n_entry|日本語|国際化と地域化}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|Arch 與国際化}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= O tomto dokumente =<br />
Tento dokument ponúka informácie o tom, ako nastaviť v Arch linuxe slovenské prostredie.<br />
<br />
OpenI18N Diagram:<br />
http://www.openi18n.org/images/openi18n_diagram.png<br />
<br />
= Bootovacia konzola =<br />
V súbore /etc/rc.conf doplňte:<br />
<pre><br />
LOCALE="sk_SK.utf8"<br />
TIMEZONE="Europe/Bratislava"<br />
</pre><br />
<br />
Ak chcete mať slovenskú klávesnicu aj pod konzolou, doplňte aj:<br />
<pre><br />
KEYMAP="sk-qwerty.map.gz"<br />
</pre><br />
<br />
= Nastavenie slovenského prostredia (Locale)=<br />
(a) Pre všetkých použivateľov:<br />
V súbore /etc/profile prepíšte:<br />
<pre><br />
export LANG="sk_SK.utf8"<br />
export LC_ALL="sk_SK.utf8"<br />
</pre><br />
<br />
(b) Len pre konkrétneho používateľa:<br />
Vytvorte v domovskom adresári ($HOME) súbor .profile s týmto obsahom:<br />
<pre><br />
export LANG="sk_SK.utf8"<br />
export LC_ALL="sk_SK.utf8"<br />
</pre><br />
<br />
= Klávesnica =<br />
Pre xorg7, v súbore /etc/X11/xorg.conf napíšte:<br />
(a) Ak chcete IBA slovenskú klávesnicu:<br />
<pre><br />
Option "XkbLayout" "sk"<br />
Option "XkbVariant" "qwerty"<br />
</pre><br />
<br />
(a) Ak chcete aj US aj SK klávesnicu:<br />
<pre><br />
Option "XkbLayout" "us,sk"<br />
Option "XkbVariant" ",qwerty"<br />
Option "XkbOptions" "grp:alt_shift_toggle"<br />
</pre><br />
<br />
Poznámka: Uvedený príklad umožní slovenskú klávesnicu typu QWERTY.<br />
<br />
= Fonty =<br />
Pre X postačia klasické fonty:<br />
<pre><br />
xorg-fonts-type1, xorg-fonts-100dpi (resp. 75dpi), xorg-fonts-misc, zíde sa i ttf-ms-fonts<br />
</pre><br />
<br />
= Externé zdroje =<br />
* [http://www.openi18n.org/ Free Standards Group OpenI18N]</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Network_configuration_(Slovensk%C3%BD)&diff=10203Network configuration (Slovenský)2006-03-25T11:13:49Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|Static IP and DHCP}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|Statická IP a DHCP}}<br />
{{i18n_entry|Русский|Статический IP и DHCP}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
==Zhrnutie==<br />
Jednoduchý sprievodca ako spojazdniť vašu sieť.<br />
<br />
==Nahrať modul zariadenia==<br />
Pridajte váš modul eth0 do poľa modulov v súbore <code>/etc/rc.conf</code>, napr. tg3, (8139too pre karty, ktoré používajú RealTek chipset)<br />
MODULES=(!usbserial tg3 snd-cmipci)<br />
<br />
==Konfigurovať IP==<br />
<br />
===Pre DHCP IP===<br />
<br />
Upravte <code>/etc/rc.conf</code> nasledovne:<br />
<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="dhcp"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
ROUTES=(!gateway)<br />
</pre><br />
<br />
===Pre statickú IP===<br />
<br />
Ak zdieľate vaše internetové pripojenie z Windowsovského boxu bez rútra, použite na oboch počítačoch statické IP adresy. V opačnom prípade budete mať problémy s LAN.<br />
<br />
Potrebujete:<br />
<br />
* Vašu statickú IP adresu,<br />
* Masku siete,<br />
* Adresu vysielania,<br />
* Vašu bránu,<br />
* IP adresy vašich nameserverov,<br />
* Meno vašej domény.<br />
<br />
<br />
Ak bežíte pod súkromnou sieťou, je bezpečné používať IP adresy v škále 192.168.*.* pre vaše IP, s maskou 255.255.0.0 a adresou vysielania 192.168.255.255. Pokiaľ vaša sieť nemá rúter, na adrese brány nezáleží. Upravte <code >/etc/rc.conf</code > nasledovne, avšak nahradte IP, masku siete, vysielanie a bránu vašimi vlastnými hodnotami:<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="eth0 82.137.129.59 netmask 255.255.255.0 broadcast 82.137.129.255"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
gateway="default gw 82.137.129.1"<br />
ROUTES=(gateway)<br />
</pre><br />
a váš súbor <code >/etc/resolv.conf</code > nasledovne, nahradte IP nameserverov a meno domény vašimi vlastnými:<br />
<br />
<pre><br />
nameserver 61.23.173.5<br />
nameserver 61.95.849.8<br />
search example.com<br />
</pre><br />
<br />
Môžete uviesť toľko riadkov nameserverov koľko len chcete.<br />
<br />
Ak používate DHCP a nechcete, aby sa vaše DNS servre menili pri každom spustení vašej siete, pridajte voľbu <code >-R</code > do <code >DHCPCD_ARGS</code > v súbore <code >/etc/conf.d/dhcpcd</code > (používanom v <code >/etc/rc.d/network</code >). Týmto sa zabráni, aby zakaždým DHCP prepisovalo váš <code >/etc/resolv.conf</code > :<br />
DHCPCD_ARGS="-R -t 30 -h $HOSTNAME"<br />
<br />
==Nastaviť meno počítača==<br />
Upravte <code >/etc/rc.conf</code > a nastavte HOSTNAME na vami požadované meno počítača:<br />
HOSTNAME="banana"<br />
<br />
==Nastaviť meno hostiteľa/ip==<br />
<br />
Upravte <code >/etc/hosts</code > a pridajte podobný riadok s rovnakým HOSTNAME aké ste zadali v <code >/etc/rc.conf</code > :<br />
127.0.0.1 banana.localdomain banana</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Network_configuration&diff=10202Network configuration2006-03-25T11:13:28Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|Static IP and DHCP}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|Statická IP a DHCP}}<br />
{{i18n_entry|Русский|Статический IP и DHCP}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
==Summary==<br />
A simple guide to get your network running.<br />
(tried and tested with prolink 9000/c adsl ethernet modem with a prolink PFE100TX ethernet card and a SingNet connection in Singapore)<br />
==Load the device module==<br />
First you need to know which module is needed for your network card (NIC). If you use [[hwdetect]] or [[Replacing Hotplug with LSHWD|lshwd]], they should do it for you and load it automatically at startup.<br />
If not, ask google or try some other distro (liveCD) to find out the name of the needed module. [[Linux And Hardware|lsmod]] will show you all loaded modules.<br />
<br />
Now when you know which module to use you can load it:<br />
# modprobe <modulename><br />
<br />
If you don't want / can't use some auto-loader like [[hwdetect]] you can add it into the modules array in <code>/etc/rc.conf</code>, so you don't need to modprobe it everytime you boot. For example, tg3 is the network module:<br />
MODULES=(!usbserial tg3 snd-cmipci)<br />
Other common modules are 8139too for cards with realtek chipset or sis900 for SiS cards.<br />
<br />
==Configure IP==<br />
===For DHCP IP===<br />
<br />
Edit <code>/etc/rc.conf</code> like this:<br />
<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="dhcp"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
ROUTES=(!gateway)<br />
</pre><br />
<br />
===For Static IP===<br />
<br />
If you share your internet connection from a Windows box without a router, be sure to use static IPs on both computers. Otherwise you will have LAN issues.<br />
<br />
You need:<br />
<br />
* Your static IP address,<br />
* The netmask,<br />
* The broadcast address,<br />
* Your gateway,<br />
* Your nameservers' IP addresses,<br />
* Your domain name.<br />
<br />
<br />
If you are running a private network, it is safe to use IP addresses in 192.168.*.'* for your IPs, with a netmask of 255.255.0.0 and broadcast address of 192.168.255.255. Unless your network has a router, the gateway address does not matter. Edit <code>/etc/rc.conf</code> like this, substituting your own values for the IP, netmask, broadcast, and gateway:<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="eth0 82.137.129.59 netmask 255.255.255.0 broadcast 82.137.129.255"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
gateway="default gw 82.137.129.1"<br />
ROUTES=(gateway)<br />
</pre><br />
and your <code>/etc/resolv.conf</code> like this, substituting your nameservers' IPs and your domain name:<br />
<br />
<pre><br />
nameserver 61.23.173.5<br />
nameserver 61.95.849.8<br />
search example.com<br />
</pre><br />
<br />
You may include as many nameserver lines as you wish.<br />
<br />
If you use DHCP and you don't want your DNS servers to change every time you start your network, be sure to add the <code>-R</code> option to <code>DHCPCD_ARGS</code> in <code>/etc/conf.d/dhcpcd</code> (used by in <code>/etc/rc.d/network</code>). This prevents DHCP from rewritting your <code>/etc/resolv.conf</code> every time:<br />
DHCPCD_ARGS="-R -t 30 -h $HOSTNAME"<br />
<br />
==Final Solution==<br />
You might need to add the "-S" option to your dhcpcd arguments in order to get your network to work"<br />
<code>DHCPCD_ARGS="-S -t 30 -h $HOSTNAME"</code><br />
<br />
==Set computer name==<br />
Edit <code>/etc/rc.conf</code> and set HOSTNAME to your desired computer name :<br />
HOSTNAME="banana"<br />
<br />
woot<br />
<br />
==Set host name/ip==<br />
<br />
Edit <code>/etc/hosts</code> and add a similar line with the same HOSTNAME you entered at <code>/etc/rc.conf</code> :<br />
127.0.0.1 banana.localdomain banana<br />
<br />
==Some more settings==<br />
<br />
===Wireless Setup===<br />
The wireless (wlan) configuration is topic of [[Wireless Setup|another wiki page]].<br />
<br />
===Firewall===<br />
You can install and configure a [[Firewalls|firewall]] to feel more secure ;-)<br />
<br />
===Ifplugd===<br />
You can install a daemon which will automatically configure your ethernet device when a cable is plugged in and automatically unconfigure it if the cable is pulled. This is useful on laptops with onboard network adapters, since it will only configure the interface when a cable is really connected. Other use is when you just need to restart network but don't want to restart computer or do it from shell.<br />
<br />
Installation is very simple since it's in [extra]:<br />
<br />
# pacman -S ifplugd<br />
<br />
By default it is configured to work for eth0 device. This and other settings like delays can be configured in <code>/etc/ifplugd/ifplugd.conf</code>.<br />
<br />
Start it with<br />
# /etc/rc.d/ifplugd start<br />
or add it into DAEMONS array in <code>/etc/rc.conf</code></div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10201Arch compared to other distributions (Slovenčina)2006-03-25T11:08:52Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
Táto stránka zhrňuje niektoré podobnosti a rozdiely medzi Archom a ostatnými distribúciami. Táto otázka sa opakovane objavuje a bolo by pekné mať štandardné reakcie. Prosím, majte na pamäti: najlepším spôsobom ako porovnať Arch s ostatnými distribúciami je, že si ho nainštalujete a vyskúšate sami. Arch má vynikajúcu používateľskú komunitu, ktorá vždy rada ochotne pomôže novým používateľom. Účelom zhrnutí uvedených nižšie je iba dať vám dostatok informácií, aby ste sa rozhodli, či je Arch naozaj pre vás.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Keďže Arch distribuuje binárky, je omnoho menej náročný na čas než Gentoo. Gentoo má viac balíčkov. Arch umožňuje aj binárnu aj zdrojovo založenú distribúciu. Je ľahšie vytvoriť PKGBUILD než ebuild. Gentoo je prenosnejší hneď od výroby, keďže balíčky sa budú kompilovať k vašej konkrétnej architektúre, zatiaľčo Arch je iba i686 (aj keď používateľmi založené vedľajšie projekty i586 a x64 sú vo vývoji). Nie je žiadny dokumentovaný dôkaz, že Gentoo je nejako rýchlejší než Arch.<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware a Arch sú oba 'jednoduché' distribúcie. Obidva používajú init skripty v štýle BSD. Arch dodáva omnoho mohutnejší systém spravovania balíčkov 'pacman', ktorý na rozdiel od štandardných nástrojov Slackwareu, umožňuje jednoduché automatické upgrady systému. Slackware sa považuje za konzervatívnejší vo svojich cykloch vydávania, uprednostňujúc osvedčené stabilné balíčky. Arch je v tomto smere omnoho viac progresívnejší. Arch je len i686, kdežto Slackware môže bežať aj na systémoch i486. Arch je veľmi dobrý systém pre používateľov Slacku ktorí chcú mohutnejšie spravovanie balíčkov alebo novšie balíčky.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch je jednoduchší než Debian. Arch má menej balíčkov. Arch poskutuje lepšiu podporu pre budovanie vašich vlastných balíčkov než akú poskytuje Debian. Arch je zhovievavejší čo sa týka 'non-free' balíčka ako je definované v GNU. Arch je optimalizovaný pre i686 a preto rýchlejší než Debian. Balíčky Archu sú novšie než balíčky Debianu (Arch current je často aktuálnejší než Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch má jednoduchší základ než Ubuntu. Ak chcete kompilovať svoje vlastné jadrá, vyskúšajte najnovšie projekty CVS, alebo sem-tam vybudujte program zo zdroja, Arch je vhodnejší. Ak však chcete rýchlo nainštalovať a hneď používať a nechcete sa pohrávať s črevami systému, tak je pre vás vhodnejší Ubuntu. Vo všeobecnosti, vývojárom a kutilom sa bude pravdepodobne viac páčiť Arch než Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux pochádza z Crux-u. Judd raz zhrnul ich rozdiely takto:<br />
:"Používal som Crux predtým, než som začal s Archom. Arch začal v podstate ako Crux. Potom som napísal pacmana a makepkg, aby som nahradil svoje bash pseudo balíčkové skripty (vybudoval som Arch na začiatok ako LFS systém). Takže tieto sú dve úplne odlišné samostatné distribúcie, ale technicky sú takmer rovnaké. Máme napríklad (oficiálne) podporu závislostí, hoci Crux má komunitu, ktorá poskytuje iné aspekty. Prt-get z dielňe CLC bude robiť elementárnu závislostnú logiku. Crux tiež ignoruje mnoho problémov ktoré máme, keďže je to veľmi minimalisticá sada balíčkov, v podstate čo používa Per a nič viac."<br />
<br />
==Arch vs Grafické distribúcie==<br />
Grafické distribúcie majú mnoho podobností, a Arch je od každej z nich veľmi odlišný. Arch je textovo založený a orientovaný na príkazový riadok. Arch je lepšia distribúcia ak sa chcete skutočne naučiť Linux. Graficky založené distribúcie sa zvyknú vydávať s grafickými (GUI) inštalátormi (napr. Anaconda vo Fedore) a s GUI nástrojmi na konfiguráciu systému (napr. Yast v SuSe). Konkrétne rozdiely medzi distribúciami sú popísané nižšie.<br />
<br />
==Arch vs Distribúcie založené na RPM==<br />
Balíčky RPM sú dostupné z mnoho, mnoho miest, avšak balíčky tretej strany majú často problémy so závislosťami, ako napríklad vyžadovanie staršej verzie nejakej knižnice. Taktiež je zmätok medzi RPM balíčkami pre Red Hat a RPM balíčkami pre Mandrake. (Tieto problémy som mal ako nováčik Linuxu s Mandrake 8.2, a možno už neodrážajú súčasný stav.) Pacman dokáže oveľa viac a je spoľahlivejší než RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora je vedľajším produktom distribúcie RedHat a už dlhší čas je sústavne jedna z najpopulárnejších distribúcií až dodnes. Z tohto dôvodu existuje početná komunita, množstvo pred-vyrobených balíčkov a podpora. Tak ako všetky distribúcie založené na RPM, spravovanie balíčkov je problém. Fedora dodala Yum ako front-end na spravovanie a získavanie RPM balíčkov a stanovenie ich závislostí. Tomuto systému chýba solídna integrácia yum-u a veľké časti Fedori stále používajú zastaralý a chybný systém up2date/anaconda/rpm. Fedora však inovuje a nedávno si vyslúžila pochvalu za integráciu SELinux a GCJ kompilovaných balíčkov, aby odstránila potrebu pre JRE od Sun-u. Fedora, ako je už notoricky známe, sa nesnaží podporovať mediálny formát mp3 kvôli patentovým otázkam.<br />
<br />
==Arch vs Mandrake==<br />
Mandrake, hoci je slávny vďaka svojmu inštalátorovi, je veľmi ruky-zväzujúca distribúcia, ktorá po nejakom čase môže byť otravná. Ďalším problémom je to, že je to distribúcia založená na RPM, ako bolo popísané vyššie. Arch umožňuje viac slobody a menej zväzovania rúk. S ním sa skutočne učíte.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse sa točí okolo svojho konfiguračného nástroja Yast, ktorý sa považuje za dobrý. Tento je pre konfiguračné požiadavky väčšiny používateľov obchod na jedno zastavenie. Arch neponúka takýto nástroj, keďže je to proti [[TheArchWay]]. Suse sa preto považuje za vhodnejšie pre menej skúsených používateľov, alebo pre tých, ktorí chcú jednoduchší život s očakávanou funkčnosťou hneď od výroby. Suse neponúka podporu mp3 hneď po inštalácii. Avšak môže sa ľahko pridať neskôr cez Yast.<br />
<br />
==Arch vs Frugalware==<br />
Arch je textovo založený a orientovaný na príkazový riadok. (Používateľ sa chce niečo naučiť.)<br />
Frugalware je akoby Arch ktorý sa chce stať podobný SuSe/Mandrive ? (Používateľ chce používať pracovnú plochu resp. pre menej skúsených používateľov.)<br />
Oba používajú pacman. Sú balíčky kompatibilné ?</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions&diff=10199Arch compared to other distributions2006-03-25T11:08:01Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
This page summarizes some of the similarities and differences between Arch and other distributions. This question comes up repeatedly and it would be nice to have a standard response. Please note: the best way to compare Arch to other distributions is to install it and try it yourself. Arch has a wonderful user community that is always willing to help new users. The summaries below are meant only to give you enough information to decide if Arch is really for you.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Because Arch distributes binary, it is much less time consuming than Gentoo. Gentoo has more packages. Arch allows both binary and source based distribution. PKGBUILDs are easier to create than ebuilds. Gentoo is more portable out of the box as packages will get compiled to your specific architecture, whereas as Arch is i686 only (although i586 and x64 user-based spinoff projects are underway). There is no documented proof that <br />
Gentoo is any faster than Arch.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux is descended from Crux. Judd once summarized the differences:<br />
:&quot;I used Crux before starting Arch. Arch started out as Crux, pretty much. Then I wrote pacman and makepkg to replace my bash pseudo packaging scripts (I built Arch as an LFS system to begin). So the two are completely separate distros, but technically, they're almost the same. We have dependency support (officially) for example, although Crux has a community that provides other features. CLC's prt-get will do rudimentary dependency logic. Crux gets to ignore lots of problems we have too, since it's a very minimalistic package set, basically what Per uses and nothing else.&quot;<br />
<br />
See this [http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=3608&start=270#133721 this forum post] for a user's impressions of both distributions.<br />
<br />
==Arch vs Sorcerer/Lunar/Sourcemage==<br />
Sorcerer/Lunar/Sourcemage (SLS) are all source based distros, much like Gentoo is. SLS use a rather simple scripts to create packages, and use a global configuration file to configure the compilation process, much like Arch's ABS system, although more difficult to learn. The SLS tools do dependancy checking and package tracking. There are no binary packages for any of the SLS family.<br />
<br />
The install involves installing a base system (much like Arch's: i686 optimized, CLI only, only core tools), then recompiling the base system after. This process alone takes at least two hours on a modern computer, and much longer on a older system. There is no &quot;standard&quot; WM/DE/DM and SLS does not come with an Xserver, however, a few of the Lunar developers are also XFCE developers, so many Lunar users are XFCE users.<br />
<br />
SLS has a very complicated history. The best write up about it can be found here: http://wiki.sourcemage.org/Our_History<br />
<br />
Lunar Linux: http://lunar-linux.org/<br />
SourceMage: http://www.sourcemage.org/<br />
Sorcerer: http://sorcerer.berlios.de/<br />
<br />
==Arch vs Onebase==<br />
???<br />
<br />
==Arch vs Rock==<br />
???<br />
==Arch vs T2==<br />
???<br />
<br />
==Arch vs Graphical Distros==<br />
The graphical distros have a lot of similarities, and Arch is very different from any of them. Arch is text based and command-line oriented. Arch is a better distro if you want to truly learn Linux. Graphical-based distros tend to ship with GUI installers (like Fedora's Anaconda) and GUI system configuration tools (like SuSE's Yast). Specific differences between distros are described below.<br />
albert frikie<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware and Arch are both 'simple' distributions. Both use BSD-style init scripts. Arch supplies a much more robust package management system in pacman, which unlike Slackware's standard tools, allows simple automatic system upgrades. Slackware is seen as more conservative in its release cycle, preferring proven stable packages. Arch is much more 'bleeding edge' in this respect. Arch is i686 only whereas Slackware can run on i486 systems. Arch is a very good system for Slack users who want more robust package management or more current packages.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch is simpler than Debian. Arch has fewer packages. Arch provides better support for building your own packages than Debian does. Arch is more lenient when it comes to 'non-free' packages as defined by GNU. Arch is i686 optimized and thus faster than Debian (NO documented proof here either). Arch packages are more bleeding edge than Debian packages (Arch current is often more up to date than Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch has a simpler foundation than Ubuntu. If you like to compile your own kernels, try out bleeding edge CVS-only projects, or build a program from source every once in a while, Arch is better suited. If you want to get up and running quickly and not fiddle around with the guts of the system, Ubuntu is better suited. In general, developers and tinkerers will probably like Arch better than Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs RPM based Distros==<br />
RPM packages are available from many, many places, however third-party packages often have dependency issues, such as requiring an old version of a library. There is also confusion between RPM packages for Red Hat vs. RPM packages for Mandrake. (These are issues I had as a Linux newbie with Mandrake 8.2, and may not reflect the current situation.) pacman is much more powerful and reliable than RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora is a spin-off from the Red Hat distribution and has continually been one of the most popular distributions to date. Therefore, there is a massive community and lots of pre-built packages and support available. Like all RPM-based distributions, package management is a problem. Fedora supplied Yum as a front-end to manage the acquistion of RPMs and dependency resolution. The system lacks solid yum intergration and large parts of Fedora still use the outdated and broken up2date/anaconda/rpm system. Fedora does innovate and recently earned kudos for integration of SELinux and GCJ compiled packages to remove the need for Sun's JRE. Fedora famously doesn't attempt to support the mp3 media format due to perceived patent issues.<br />
<br />
==Arch vs Mandriva==<br />
Mandriva (previously Mandrake), though famed for its installer is a very handholding distro which can get annoying after some time. Another problem is that it is a RPM based distro as discussed above. Arch allows much more freedom and less hand-holding. You actually learn.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse is centered around its well regarded Yast configuration tool. This is a one-stop shop for most users' configuration needs. Arch doesn't offer such a facility as it goes against the [[TheArchWay]]. Suse, therefore, is seen as more appropriate to less experienced users, or those who want a simpler life with expected functionality working out of the box. Suse doesn't offer mp3 support immediately, post-install. However, it can be easily added through Yast at a later date.<br />
<br />
==Arch vs Frugalware==<br />
Arch is text based and command-line oriented (user should be willing to learn).<br />
Frugalware is a Slackware-based system. Frugalware provides better multi-lingual support. Frugalware also provides more local documentation. Frugalware claims to be faster then Arch.<br />
Both use pacman. Their packages are not really very compatible.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Frequently_asked_questions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10197Frequently asked questions (Slovenčina)2006-03-25T11:01:38Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|FAQ}}<br />
{{i18n_entry|Nederlands|FAQ_(Nederlands)}}<br />
{{i18n_entry|Français|FAQ(Français)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|FAQ常见问题集}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|FAQ_(Slovensky)}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|FAQ(Deutsch)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
[[Category:General]]<br />
Najprv si prečítajte [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [[Devland]]. Všetky tri obsahujú nemalé množstvo informácií o ArchLinuxe.<br />
<br />
----<br />
<br />
<br />
<br />
==Q) Som úplný začiatočník v Linuxe. Mal by som používať Arch?==<br />
'''A)''' Táto otázka bola (a stále je) dosť diskutovaná. Arch je určený pokročilejším používateľom Linuxu, ale niektorí ľudia cítia, že "Arch je dobré miesto na začatie". Ak ste začiatočník a chcete používať Arch, varujeme vás, že MUSÍTE mať vôľu učiť sa. Prv než budete klásť akékoľvek otázky, urobte vlastný nezávislý prieskum cez google, prehľadajte Wiki, a hľadajte na fóre (a čítajte minulé otázky FAQ). Ak to urobíte, mali by ste byť OK. Taktiež majte na pamäti, že mnoho ľudí nechce stále dookola odpovedať na tie isté základné otázky, takže sa vystavujete tomuto prostrediu. Existuje dôvod prečo tieto prostriedky boli vytvorené/urobené dostupnými pre vás. Mohli by ste sa tiež pozrieť na [[sprievodcu ArchLinuxom pre nováčikov|ArchLinux Newbie Guide]] <br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Našiel som chybu v balíčku X, čo by som mal urobiť?==<br />
'''A)''' Najprv potrebujete zistiť, či táto chyba je niečo, čo môže tím Archu opraviť. Niekedy nie je (to že padá firefox môže byť dôsledkom chyby tímu Mozilla) - toto sa nazýva ''upstream error'' (protiprúdová chyba). Ak to je problém Archu, je séria krokov ktoré môžete vykonať:<br />
#Hľadajte informácie na fórach. Pozrite, či si to nevšimol aj niekto iný.<br />
#Oznámte to udržiavateľovi balíčka. Pre túto informáciu skúste "pacman -Qi <názov balíčka>".<br />
#Odošlite správu o chybe s detailnými informáciami na http://bugs.archlinux.org<br />
#Napíšte príspevok do fóra ak chcete, kde podrobne opíšete problém a skutočnosť, že ste už o tom podali správu. Toto pomôže mnohým ľuďom, aby neposielali správu o tej istej chybe.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Bude mať Arch databázu pre pacman?==<br />
'''A)''' Možno. O tejto otázke prebieha diskusia.<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11193<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=10898<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman je pomalý! Ako by sa mohli zlepšiť počiatočné časy spustenia?==<br />
'''A)''' Pozri predošlú otázku ohľadne databázového pozadia (back-endu) pre pacman. Iba prvé spustenie pacmanu po nabootovaní by malo byť pomalé. Potom už sú vo všeobecnosti veci cachované. I tak však je počiatočný stav spustenia pre niektorých problémom. Tento problém sa rozoberá v diskusii.<br />
Ak ste na ReiserFS, sú tu záležitosti týkajúce sa fragmentácie, ktoré spomaľujú pacmana viac než treba. Pozrite si na pomoc toto vlákno:<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11840<br />
<br />
Od verzie 2.9.6, balíček pacman obsahuje bash skript s názvom <tt>pacman-optimize</tt> ktorý by mal pomôcť každému, kto zažíva pomalé časy spustenia.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Balíčky Archu majú dodržiavať dohodu o jedinečných názvoch, ale .pkg.tar.gz je príliš dlhé a mätúce==<br />
'''A)''' O tom sa diskutovalo na poštovom zozname Archu. Niektorí navrhovali príponu súboru .pac. Pokiaľ viem, momentálne nie je žiadny plán meniť príponu balíčkov.<br />
Ako to povedal jeden z vývojarov Archu, Tobias Kieslich, "Balíček '''je''' gzipovaný tarball! A môže byť otvorený, prezeraný a manipulovaný akoukoľvek aplikáciou schopnou tar-u. Naviac, väčšina aplikácií správne detekuje mime-typ."<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje knižnicu, aby ostatné aplikácie mohli mať ľahko prístup k informáciám o balíčku==<br />
'''A)''' Na knižnici pre pacman sa pracuje.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje grafické rozhranie==<br />
'''A)''' Čítali ste [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [http://www.archlinux.org/docs/en/guide/devland/devland.html DevLand]?<br />
Odpoveď je v podstate že vývojový tím Archu ho nebude poskytovať. Kľudne môžete použiť jeden z dostupných poskytovanými používateľmi. V časti odkazy je ich pekný zoznam [[UserContributionsPage]].<br />
Keď už bude knižnica pre pacman hotová, bude pre rozličné grafické rozhrania omnoho ľahšie interagovať s balíčkami Archu.<br />
A mimochodom: toto nie je otázka ale oznamovacia veta. ;-)<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje vlastnosť (fičúru) X!==<br />
'''A)''' Čítali ste [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [[Devland]]?<br />
Filozofia Archu je "Čím Jednoduchšie". Ak si myslíte, že váš nápad je opodstatnený a neprotirečí tomuto jednoduchému mottu, tak potom o tom kľudne diskutujte na [http://bbs.archlinux.org/ Arch fóre]<br />
Taktiež asi budete chcieť sa pozrieť [http://bugs.archlinux.org sem], je to miesto na požiadavky vlastností ak ich považujete za dôležité.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje lepší inštalátor. Možno grafický (GUI) inštalátor.==<br />
'''A)''' Diskusia o "lepšom" inštalátorovi je subjektívny názor. Najlepším spôsobom ako sa vysporiadať s týmito otázkami je prispôsobiť insštalátor "spôsobu archu". Ak tento názor na lepší inštalátor bude podložený konkrétnejšími argumentami, možno že sa bude brať do úvahy pri ďalšom vývoji inštalátora.<br />
''Windows používa textovo založený inštalátor, FWIW''<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac tlače (t.j. reklamy)==<br />
'''A)''' Archu sa dostáva veľa tlače tak ako je. Cieľom ArchLinuxu nie je byť veľký. Cieľom je byť dobre urobený. Nech rast nastáva prirodzene. Snažiť sa nútiť ho rásť príliš rýchlo len spôsobí problémy.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje menej tlače==<br />
'''A)''' Podobne k tomu čo je uvedené vyššie, nesnažte sa obmedziť prirodzený rast. Viac používateľov môže znamenať viac vývojárov čo budú pracovať na ArchLinuxe. Toto síce môže spôsobiť nejaké organizačné problémy na "vrchu", ale s nimi sa bude zaoberať keď nastanú.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac vývojárov==<br />
'''A)''' Možné to je. Cíťte sa slobodný dobrovoľne obetovať váš čas! Navštívte fóra, irc kanály, poštové zoznamy, a pozrite čo je treba urobiť.<br />
Vždy je potreba dokumentácie, pozri [[DocumentRequests]] či sa niečo nechystá.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje vetvu stabilných balíčkov==<br />
'''A)'''<br />
KOMENTÁR: "Stručne, pre mňa je Arch dosť pevný ako skala."<br />
<br />
REAKCIA: To záleží na type práce na ktorú často používame náš stroj. Napríklad, pri kancelárskej práci nechceme aby naša tlačiareň prestala fungovať alebo pri multimedálnej aby CD sa prestalo napaľovať. Alebo webovské vyvíjanie nášho ftp klienta. Momentálne som znechutený z KDE-3.4 keď som stratil všetky svoje záložky v kbear (ftp). Nová záložka sa nedá uložiť.<br />
<br />
RIEŠENIE: Existuje '''release''' '''repo''' čo funguje ako stabilné, avšak nemá všetky balíčky. Avšak uvažuje sa o doplnení všetkých (kde, gnome, atď). <br><br />
ftp://ftp.archlinux.org/release/os/i686/<br />
<br />
Viac si prečítajte: <br><br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11288<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac dokumentácie==<br />
'''A)''' Dokumentácia sa neobjavuje '''ex-nihilo'''. Po prehľadaní fóra, a wiki, ak nemôžete nájsť potrebnú dokumentáciu, pokúste sa ju vytvoriť. Začnite stránku na wiki, a pošlite ohľadom toho príspevok na fóra. Možno ostatní ľudia majú v danej oblasti skúsenosti, alebo sú aspoň ochotní pomôcť.<br />
Ak nikto nepomôže, nebuďte sklamaný. Keď dokončíte svoju dokumentáciu, ostatní ju pravdepodobne budú považovať za extrémne hodnotný zdroj.<br />
Vždy je potreba pre dokumentáciu, pozri [[DocumentRequests]] či sa niečo nechystá.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje byť priateľskejší k nováčikom==<br />
'''A)''' Prv než začneme diskusiu o priateľskosti k nováčikom, je treba si najprv definovať čo to je "priateľskejší k nováčikom". Prosím, pozrite si otázku ohľadne lepšieho inštalátora.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Nováčikovia sú otravní. Nech idú preč.==<br />
'''A)''' <Filozofická diskusia><br />
Časťou toho, že sme ľudia je akceptovať tiež iných ľudí.<br />
</Filozofická diskusia><br />
<br />
Najlepším spôsobom ako sa vysporiadať s nováčikmi je dopredu ich neodsudzovať. Niekto môže mať spoločný problém, dokonca aj keď si prečítali dokumentáciu; každému niečo ujde. Kričať na nich nepomôže. Použite svoje najlepšie správanie a ignorujte ľudí ktorých nemáte radi namiesto začatia boja.<br />
<br />
Nováčikom najlepšie pomôžete ak ich budete viesť k nájdeniu správnych informácii. Obzvlášť nováčikovia prechádzajúci z Windowsu môžu mať ťažké chvíľky nájsť informácie; nie vždy sú na tom mieste kde by ich čakali. Porovnajte si to s nájdením správneho slova pri učení sa cudzieho jazyka: môžete sa opýtať učiteľa, aby vám správne preložil dané slovo, ale vždy zabudnete čo to slovo znamená. Avšak, keď si ho vyhľadáte sami v slovníku, už ho nikdy nezabudnete.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje právnickú osobu (firmu) ktorá by ho kryla==<br />
'''A)''' <sem vložte informácie><br />
<br />
----</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Frequently_asked_questions&diff=10196Frequently asked questions2006-03-25T11:01:22Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|FAQ}}<br />
{{i18n_entry|Nederlands|FAQ_(Nederlands)}}<br />
{{i18n_entry|Français|FAQ(Français)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|FAQ常见问题集}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|FAQ_(Slovensky)}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|FAQ(Deutsch)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
[[Category:General]]<br />
Read [[The Arch Way]] and [[ArchLinux]] and [[Devland]] first. All three contain a good deal of information about ArchLinux.<br />
<br />
----<br />
<br />
<br />
<br />
==Q) I am a complete Linux beginner. Should I use Arch?==<br />
'''A)''' This question has had much debate. Arch is targeted at more advanced Linux users, but some people feel "Arch is a good place to start". If you are a beginner and want to use Arch, just be warned that you MUST be willing to learn. Before asking any question, do your own independent research by googling, searching the Wiki, and searching the forum (and reading past FAQs). If you do that, you should be fine. Also know that many people do not want to answer the same basic questions over and over, so you are exposing yourself to that environment. There is a reason these resources were created/made available to you. You could reference the [[ArchLinux Newbie Guide]] <br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) I've found an error with package X, what should I do?==<br />
'''A)''' First you need to figure out if this error is something the Arch team can fix. Sometimes it's not (that firefox crash may be the fault of the Mozilla team) - this is called an ''upstream error''. If it is an Arch problem, there are a series of steps you can take:<br />
#Search the forums for information. See if anyone else has noticed it.<br />
#Notify the package maintainer. Try a "pacman -Qi <package name>" for this info.<br />
#Post a bug report, with detailed information at http://bugs.archlinux.org<br />
#Write a forum post if you'd like, detailing the problem and the fact that you have reported it already. This will help prevent alot of people from reporting the same error.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Will Arch have a database for pacman?==<br />
'''A)''' Possibly. There is discussion over the issue.<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11193<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=10898<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman is slow! How can initial start times be improved?==<br />
'''A)''' See previous entry relating to a database backend for pacman. Only the first pacman run after a boot should be slow. After that, things are generally cached. Still, initial start time is an issue for some people. There is discussion on addressing this.<br />
If you are on ReiserFS, there are issues with fragmentation that slow down pacman more than necessary. See this thread for help:<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11840<br />
<br />
Since version 2.9.6, the pacman package bundles a bash script called <tt>pacman-optimize</tt> that should help anyone experiencing slow start-up times.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch packages need to use a unique naming convention. .pkg.tar.gz is too long, and or, confusing==<br />
'''A)''' This has been discussed on the Arch mailing list. Some proposed a .pac file extension. As far as is currently known, there is no plan to change the package extension.<br />
As Tobias Kieslich, one of the Arch devs, put it, "A package '''is''' a gzipped tarball! And it can be opened, investigated and manipulated by any tar capable application. Moreover, the mime-type is automatically detected correctly by most applications."<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman needs a library so other applications can easily access package information==<br />
'''A)''' A library for pacman is in progress.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman needs a front-end==<br />
'''A)''' Did you read [[The Arch Way]] and [[ArchLinux]] and [http://www.archlinux.org/docs/en/guide/devland/devland.html DevLand]?<br />
The answer is basically that the Arch dev team will not be providing one. Feel free to use one of the user provided ones available. There is a nice list of them on the [[UserContributionsPage]], in the links section.<br />
Once the library for pacman is done, it will be much easier to the various frontends to interact with Arch packages.<br />
Besides: This is not a Question but a statement. ;-)<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman needs feature X!==<br />
'''A)''' Did you read [[TheArchWay]] and [[ArchLinux]] and [[Devland]]?<br />
The Arch philosophy is "Keep It Simple". If you think the idea has merit, and does not violate this simple litany, then by all means, discuss it on the forum [http://bbs.archlinux.org/ here]<br />
You might also like to check [http://bugs.archlinux.org here], it's a place for feature requests if you find it is important.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch needs a better installer. Maybe a GUI installer.==<br />
'''A)''' The discussion of a "better" installer is a subjective opinion. The best way to cope with these issues it to fit the installer<br />
to "the arch way". If this opinion on a better installer is backed with more concrete arguments, it might be taken into account for further development of the installer.<br />
''Windows uses a text based installer, FWIW''<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch needs more press (ie advertisement)==<br />
'''A)''' Arch gets plenty of press as it is. The goal of ArchLinux is not to be large. The goal is to be well done. Let growth occur naturally. Trying to force it to grow too quickly will just cause problems.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch needs less press==<br />
'''A)''' Similarly to what is stated above, do not try to restrict the natural growth. More users might mean more devs to work on ArchLinux. This may cause some organizational issues at the "top", but those will be dealt with when they arrive.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch needs more devs==<br />
'''A)''' Possibly so. Feel free to volunteer your time! Visit the forums, irc channel, mailing lists, and see what needs to be done.<br />
There is always a need for documentation, see [[DocumentRequests]] for anything pending.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch needs a stable package branch==<br />
'''A)'''<br />
COMMENT: "For me, In short, Arch is Rock-solid enough."<br />
<br />
REPLY: It depends on what type of work we use our machine for. For example, in office work we don't want our printer to stop working. In multimedia work our cd burner must function. Web developers need functional ftp clients. Currently I am annoyed with kde-3.4 because I lost all my bookmarks in kbear (ftp). New bookmarks cannot be saved.<br />
<br />
SOLUTION: There is a '''release''' '''repo''' which is stable, though not supporting all packages. There are thoughts of including all major packages (kde, gnome, etc). <br><br />
ftp://ftp.archlinux.org/release/os/i686/<br />
<br />
Read more: <br><br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11288<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch needs more documentation==<br />
'''A)''' Documentation does not occur ex-nihilo. After searching the forums, and the wiki, if you cannot find the documentation you require, try creating it. Start a page on the wiki, and post in the forums regarding it. Likely other people have experience in the area, or are at least willing to help.<br />
If nobody does, don't be discouraged. When you finish your documentation, other people will likely find it an extremely valuable resource.<br />
There is always a need for documentation, see [[DocumentRequests]] for anything pending.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch needs to be more "newbie" friendly==<br />
'''A)''' Before we start a discussion about newbie-friendliness, we first need to define "newbie-friendliness". Please refer to the Question about a better installer.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Newbies are annoying. Make them go away.==<br />
'''A)''' <Philosophical discussion><br />
Part of being human is accepting others being human too.<br />
</Philosophical discussion><br />
<br />
The best way to cope with newbies is not to judge them beforehand. Somebody may have a common problem, even if they have read the docs;<br />
everybody misses sometimes. Shouting at them will not help. Use your best behaviour and ignore people you don't like instead of starting a fight.<br />
<br />
Newbies are best helped in guiding them to find the right information. Especially newbies that come from windows may have a hard time finding information; it's not always in the place they would expect. Compare it to finding the right word for the right<br />
job: you can ask your teacher to look up a certain word for you, and you'll always forget what it means. However, if you look up the word for yourself in a dictionary, you'll never forget it for the rest of your life.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch needs a backing business entity==<br />
'''A)''' Why? Other projects like Gentoo survive without one and Arch can as well.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Frequently_asked_questions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10194Frequently asked questions (Slovenčina)2006-03-25T11:00:16Z<p>Firefox: FAQ (Slovenčina) moved to FAQ (Slovensky)</p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|FAQ}}<br />
{{i18n_entry|Nederlands|FAQ_(Nederlands)}}<br />
{{i18n_entry|Français|FAQ_(Français)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|FAQ常见问题集}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|FAQ_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|FAQ(Deutsch)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
[[Category:General]]<br />
Najprv si prečítajte [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [[Devland]]. Všetky tri obsahujú nemalé množstvo informácií o ArchLinuxe.<br />
<br />
----<br />
<br />
<br />
<br />
==Q) Som úplný začiatočník v Linuxe. Mal by som používať Arch?==<br />
'''A)''' Táto otázka bola (a stále je) dosť diskutovaná. Arch je určený pokročilejším používateľom Linuxu, ale niektorí ľudia cítia, že "Arch je dobré miesto na začatie". Ak ste začiatočník a chcete používať Arch, varujeme vás, že MUSÍTE mať vôľu učiť sa. Prv než budete klásť akékoľvek otázky, urobte vlastný nezávislý prieskum cez google, prehľadajte Wiki, a hľadajte na fóre (a čítajte minulé otázky FAQ). Ak to urobíte, mali by ste byť OK. Taktiež majte na pamäti, že mnoho ľudí nechce stále dookola odpovedať na tie isté základné otázky, takže sa vystavujete tomuto prostrediu. Existuje dôvod prečo tieto prostriedky boli vytvorené/urobené dostupnými pre vás. Mohli by ste sa tiež pozrieť na [[sprievodcu ArchLinuxom pre nováčikov|ArchLinux Newbie Guide]] <br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Našiel som chybu v balíčku X, čo by som mal urobiť?==<br />
'''A)''' Najprv potrebujete zistiť, či táto chyba je niečo, čo môže tím Archu opraviť. Niekedy nie je (to že padá firefox môže byť dôsledkom chyby tímu Mozilla) - toto sa nazýva ''upstream error'' (protiprúdová chyba). Ak to je problém Archu, je séria krokov ktoré môžete vykonať:<br />
#Hľadajte informácie na fórach. Pozrite, či si to nevšimol aj niekto iný.<br />
#Oznámte to udržiavateľovi balíčka. Pre túto informáciu skúste "pacman -Qi <názov balíčka>".<br />
#Odošlite správu o chybe s detailnými informáciami na http://bugs.archlinux.org<br />
#Napíšte príspevok do fóra ak chcete, kde podrobne opíšete problém a skutočnosť, že ste už o tom podali správu. Toto pomôže mnohým ľuďom, aby neposielali správu o tej istej chybe.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Bude mať Arch databázu pre pacman?==<br />
'''A)''' Možno. O tejto otázke prebieha diskusia.<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11193<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=10898<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman je pomalý! Ako by sa mohli zlepšiť počiatočné časy spustenia?==<br />
'''A)''' Pozri predošlú otázku ohľadne databázového pozadia (back-endu) pre pacman. Iba prvé spustenie pacmanu po nabootovaní by malo byť pomalé. Potom už sú vo všeobecnosti veci cachované. I tak však je počiatočný stav spustenia pre niektorých problémom. Tento problém sa rozoberá v diskusii.<br />
Ak ste na ReiserFS, sú tu záležitosti týkajúce sa fragmentácie, ktoré spomaľujú pacmana viac než treba. Pozrite si na pomoc toto vlákno:<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11840<br />
<br />
Od verzie 2.9.6, balíček pacman obsahuje bash skript s názvom <tt>pacman-optimize</tt> ktorý by mal pomôcť každému, kto zažíva pomalé časy spustenia.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Balíčky Archu majú dodržiavať dohodu o jedinečných názvoch, ale .pkg.tar.gz je príliš dlhé a mätúce==<br />
'''A)''' O tom sa diskutovalo na poštovom zozname Archu. Niektorí navrhovali príponu súboru .pac. Pokiaľ viem, momentálne nie je žiadny plán meniť príponu balíčkov.<br />
Ako to povedal jeden z vývojarov Archu, Tobias Kieslich, "Balíček '''je''' gzipovaný tarball! A môže byť otvorený, prezeraný a manipulovaný akoukoľvek aplikáciou schopnou tar-u. Naviac, väčšina aplikácií správne detekuje mime-typ."<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje knižnicu, aby ostatné aplikácie mohli mať ľahko prístup k informáciám o balíčku==<br />
'''A)''' Na knižnici pre pacman sa pracuje.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje grafické rozhranie==<br />
'''A)''' Čítali ste [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [http://www.archlinux.org/docs/en/guide/devland/devland.html DevLand]?<br />
Odpoveď je v podstate že vývojový tím Archu ho nebude poskytovať. Kľudne môžete použiť jeden z dostupných poskytovanými používateľmi. V časti odkazy je ich pekný zoznam [[UserContributionsPage]].<br />
Keď už bude knižnica pre pacman hotová, bude pre rozličné grafické rozhrania omnoho ľahšie interagovať s balíčkami Archu.<br />
A mimochodom: toto nie je otázka ale oznamovacia veta. ;-)<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje vlastnosť (fičúru) X!==<br />
'''A)''' Čítali ste [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [[Devland]]?<br />
Filozofia Archu je "Čím Jednoduchšie". Ak si myslíte, že váš nápad je opodstatnený a neprotirečí tomuto jednoduchému mottu, tak potom o tom kľudne diskutujte na [http://bbs.archlinux.org/ Arch fóre]<br />
Taktiež asi budete chcieť sa pozrieť [http://bugs.archlinux.org sem], je to miesto na požiadavky vlastností ak ich považujete za dôležité.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje lepší inštalátor. Možno grafický (GUI) inštalátor.==<br />
'''A)''' Diskusia o "lepšom" inštalátorovi je subjektívny názor. Najlepším spôsobom ako sa vysporiadať s týmito otázkami je prispôsobiť insštalátor "spôsobu archu". Ak tento názor na lepší inštalátor bude podložený konkrétnejšími argumentami, možno že sa bude brať do úvahy pri ďalšom vývoji inštalátora.<br />
''Windows používa textovo založený inštalátor, FWIW''<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac tlače (t.j. reklamy)==<br />
'''A)''' Archu sa dostáva veľa tlače tak ako je. Cieľom ArchLinuxu nie je byť veľký. Cieľom je byť dobre urobený. Nech rast nastáva prirodzene. Snažiť sa nútiť ho rásť príliš rýchlo len spôsobí problémy.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje menej tlače==<br />
'''A)''' Podobne k tomu čo je uvedené vyššie, nesnažte sa obmedziť prirodzený rast. Viac používateľov môže znamenať viac vývojárov čo budú pracovať na ArchLinuxe. Toto síce môže spôsobiť nejaké organizačné problémy na "vrchu", ale s nimi sa bude zaoberať keď nastanú.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac vývojárov==<br />
'''A)''' Možné to je. Cíťte sa slobodný dobrovoľne obetovať váš čas! Navštívte fóra, irc kanály, poštové zoznamy, a pozrite čo je treba urobiť.<br />
Vždy je potreba dokumentácie, pozri [[DocumentRequests]] či sa niečo nechystá.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje vetvu stabilných balíčkov==<br />
'''A)'''<br />
KOMENTÁR: "Stručne, pre mňa je Arch dosť pevný ako skala."<br />
<br />
REAKCIA: To záleží na type práce na ktorú často používame náš stroj. Napríklad, pri kancelárskej práci nechceme aby naša tlačiareň prestala fungovať alebo pri multimedálnej aby CD sa prestalo napaľovať. Alebo webovské vyvíjanie nášho ftp klienta. Momentálne som znechutený z KDE-3.4 keď som stratil všetky svoje záložky v kbear (ftp). Nová záložka sa nedá uložiť.<br />
<br />
RIEŠENIE: Existuje '''release''' '''repo''' čo funguje ako stabilné, avšak nemá všetky balíčky. Avšak uvažuje sa o doplnení všetkých (kde, gnome, atď). <br><br />
ftp://ftp.archlinux.org/release/os/i686/<br />
<br />
Viac si prečítajte: <br><br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11288<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac dokumentácie==<br />
'''A)''' Dokumentácia sa neobjavuje '''ex-nihilo'''. Po prehľadaní fóra, a wiki, ak nemôžete nájsť potrebnú dokumentáciu, pokúste sa ju vytvoriť. Začnite stránku na wiki, a pošlite ohľadom toho príspevok na fóra. Možno ostatní ľudia majú v danej oblasti skúsenosti, alebo sú aspoň ochotní pomôcť.<br />
Ak nikto nepomôže, nebuďte sklamaný. Keď dokončíte svoju dokumentáciu, ostatní ju pravdepodobne budú považovať za extrémne hodnotný zdroj.<br />
Vždy je potreba pre dokumentáciu, pozri [[DocumentRequests]] či sa niečo nechystá.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje byť priateľskejší k nováčikom==<br />
'''A)''' Prv než začneme diskusiu o priateľskosti k nováčikom, je treba si najprv definovať čo to je "priateľskejší k nováčikom". Prosím, pozrite si otázku ohľadne lepšieho inštalátora.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Nováčikovia sú otravní. Nech idú preč.==<br />
'''A)''' <Filozofická diskusia><br />
Časťou toho, že sme ľudia je akceptovať tiež iných ľudí.<br />
</Filozofická diskusia><br />
<br />
Najlepším spôsobom ako sa vysporiadať s nováčikmi je dopredu ich neodsudzovať. Niekto môže mať spoločný problém, dokonca aj keď si prečítali dokumentáciu; každému niečo ujde. Kričať na nich nepomôže. Použite svoje najlepšie správanie a ignorujte ľudí ktorých nemáte radi namiesto začatia boja.<br />
<br />
Nováčikom najlepšie pomôžete ak ich budete viesť k nájdeniu správnych informácii. Obzvlášť nováčikovia prechádzajúci z Windowsu môžu mať ťažké chvíľky nájsť informácie; nie vždy sú na tom mieste kde by ich čakali. Porovnajte si to s nájdením správneho slova pri učení sa cudzieho jazyka: môžete sa opýtať učiteľa, aby vám správne preložil dané slovo, ale vždy zabudnete čo to slovo znamená. Avšak, keď si ho vyhľadáte sami v slovníku, už ho nikdy nezabudnete.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje právnickú osobu (firmu) ktorá by ho kryla==<br />
'''A)''' <sem vložte informácie><br />
<br />
----</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Main_page_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10192Main page (Slovenčina)2006-03-25T10:57:57Z<p>Firefox: Main Page (Slovenčina) moved to Main Page (Slovensky)</p>
<hr />
<div>__NOTOC__ __NOEDITSECTION__<br />
{{Navigate_i18n_mainpages}}{{newpagelinksmain}}<br />
=== ArchLinux Wiki ===<br />
Vitajte na [[ArchLinux]] Wiki. <br />
<br />
{{sn|Začíname:<br />
* [[ArchLinux (Slovensky)|ArchLinux]]<br />
* [[Arch vs Ostatné distribúcie|Arch vs ostatné]]<br />
* [[FAQ (Slovensky)|FAQ]]<br />
* [[Ako je to v Archu]]<br />
* [[ArchWiki tutoriál]]<br />
}}<br />
==== Wiki Novinky ====<br />
Z času na čas sa vyskytne nejaká novinka hodná oznámenia, ale len pre wiki. V takýchto prípadoch, skontrolujte stránku [[Wiki News]] ohľadom najnovších informácií o Wiki.<br />
<br />
==== Veci ktoré treba vidieť a urobiť ====<br />
Toto je jednoduchý zoznam miest vo wiki. Väčšina wiki je prehliadateľná cez <b>navigačnú lištu</b> na ľavej a pravej strane, a cez upravovacie a funkčné <b>panely</b> na vrchu. V spodnej časti nájdete hypertextové odkazy (linky) na ostatné stránky Arch linuxu. <br />
<br />
==== Ako na to ====<br />
Máte problémy s konfiguráciou niečoho? Neviete kde to nájsť? <br><br />
Možno nájdete niečo užitočné v [[:Category:HowTos|kategórii Ako na to]]. Navigujte cez kategórie, a pokúste sa nájsť čo hľadáte. Ak to nenájdete, skúste použiť vyhľadávaci box pod navigačnou lištou.<br />
<br />
==== Vytváranie vašich vlastných stránok ====<br />
Ak chcete začať upravovať stránky, musíte si vytvoriť vlastné konto. Po jeho vytvorení sa môžete pohrať v [[Sandbox]] aby ste sa oboznámili so značkovacím systémom ArchWiki. Vaša používateľská stránka je ďaľším dobrým miestom na hranie. V [[:Category:Help|kategórii Wiki Help]] je zoznam jednoduchej syntaxe. Tento odkaz je tiež na navigačnej lište.<br />
<br />
==== Kontakty ====<br />
Pre akékoľvek otázky a návrhy pozrite [[ContactList]]<br />
<br />
{{navigatearchlinux|}}</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Main_page_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10191Main page (Slovenčina)2006-03-25T10:54:08Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>__NOTOC__ __NOEDITSECTION__<br />
{{Navigate_i18n_mainpages}}{{newpagelinksmain}}<br />
=== ArchLinux Wiki ===<br />
Vitajte na [[ArchLinux]] Wiki. <br />
<br />
{{sn|Začíname:<br />
* [[ArchLinux (Slovensky)|ArchLinux]]<br />
* [[Arch vs Ostatné distribúcie|Arch vs ostatné]]<br />
* [[FAQ (Slovensky)|FAQ]]<br />
* [[Ako je to v Archu]]<br />
* [[ArchWiki tutoriál]]<br />
}}<br />
==== Wiki Novinky ====<br />
Z času na čas sa vyskytne nejaká novinka hodná oznámenia, ale len pre wiki. V takýchto prípadoch, skontrolujte stránku [[Wiki News]] ohľadom najnovších informácií o Wiki.<br />
<br />
==== Veci ktoré treba vidieť a urobiť ====<br />
Toto je jednoduchý zoznam miest vo wiki. Väčšina wiki je prehliadateľná cez <b>navigačnú lištu</b> na ľavej a pravej strane, a cez upravovacie a funkčné <b>panely</b> na vrchu. V spodnej časti nájdete hypertextové odkazy (linky) na ostatné stránky Arch linuxu. <br />
<br />
==== Ako na to ====<br />
Máte problémy s konfiguráciou niečoho? Neviete kde to nájsť? <br><br />
Možno nájdete niečo užitočné v [[:Category:HowTos|kategórii Ako na to]]. Navigujte cez kategórie, a pokúste sa nájsť čo hľadáte. Ak to nenájdete, skúste použiť vyhľadávaci box pod navigačnou lištou.<br />
<br />
==== Vytváranie vašich vlastných stránok ====<br />
Ak chcete začať upravovať stránky, musíte si vytvoriť vlastné konto. Po jeho vytvorení sa môžete pohrať v [[Sandbox]] aby ste sa oboznámili so značkovacím systémom ArchWiki. Vaša používateľská stránka je ďaľším dobrým miestom na hranie. V [[:Category:Help|kategórii Wiki Help]] je zoznam jednoduchej syntaxe. Tento odkaz je tiež na navigačnej lište.<br />
<br />
==== Kontakty ====<br />
Pre akékoľvek otázky a návrhy pozrite [[ContactList]]<br />
<br />
{{navigatearchlinux|}}</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=The_Arch_Way_(Slovensk%C3%BD)&diff=10190The Arch Way (Slovenský)2006-03-25T10:51:02Z<p>Firefox: /* Princípy a filozofia Archu */</p>
<hr />
<div>[[Category:Help]]<br />
<br />
= Princípy a filozofia Archu =<br />
Snahou tejto stránky je popísať princípy a filozofiu [[ArchLinux_(Slovensky)|ArchLinuxu]]. Neexistuje žiadny dokument o spôsobe vlastnom ArchLinuxu a pravdepodobne ani nikdy nebude, čím sa ponechá Arch otvoreným pre akékoľvek budúce možnosti. Nižšie sú uvedené citáty z Arch Linux Fóra a iných diskusií používateľov, ktoré sa často diskutovali za "starých čias".<br />
<br />
== Princípy ==<br />
Základná podstata Archu.<br />
<br />
* Nenáročný na hardware a jednoduchý.<br />
* Nie je navrhnutý ako distribúcia pre nováčikov, takže je určený skôr pre skúsenejšieho používateľa.<br />
<br />
Arch Linux je moja (Judd Vinet) perfektná distribúcia, aby som to zhrnul. Začal som ho budovať z dvoch dôvodov:<br />
<br />
# Nenašiel som žiadnu inú distribúciu, ktorá by napĺňala moje ideály. Niektoré sa veľmi blížili k tomu, čo som chcel, ale boli tam znechucujúce podivnosti alebo pridaná komplexnosť ktorá však sa zdala byť viac na škodu než na osoh.<br />
# Pre zábavu, a aby som dal trošku niečoho späť slobodnej softwareovej komunite, keďže ja som získal tak veľa.<br />
<br />
* Cieľom je vyvinúť Arch v perfektný základ. Základ neobsahuje módne nástroje a auto-konfiguráciu, ale s manuálnymi konfiguračnými nástrojmi a zopár funkciami pre používateľov byť schopný urobiť ďaľší vlastný vývoj.<br />
<br />
* Je to darček zadarmo "aby som dal trošku niečoho späť slobodnej softwareovej komunite, keďže ja som získal tak veľa". Keď od niekoho obdržíte darček, zvyčajne sa očakáva potom tento dar opätovať. Takže, používatelia sú vítaní prispievať nápadmi, nástrojmi a návrhmi.<br />
<br />
* V Arch Linuxe sú dve strany: (1) príspevky od vývojárov a (2) príspevky od používateľov. Nečakajte, že tieto dve strany spolu splynú, ale že budú mať vzájomný vzťah kde si ktokoľvek môže vybrať čo chce a pridať do svojho stroja.<br />
<br />
* Nedovoľte, aby konfiguračné nástroje / grafické rozhrania (GUI) ovládali systém, ale aby ovládané používateľom. Nie je na tom nič zlé mať GUI, pokiaľ sa pridržiavate spomenutého princípu.<br />
<br />
* Nebuďte ovládaný nástrojmi a nebuďte závislí od toho, čo ponúkajú. Keď vyvíjatie alebo si vyberáte utilitku, mala by byť napísaná v hackovateľnej/čitateľnom problagramovacom jazyku (JAK, jednoduchá a krátka) aby sa umožnilo používateľom ju modifikovať, ak budú chcieť.<br />
<br />
* Základný vývoj Arch linuxu nebude nikdy v blízkej budúcnosti poskytovať žiadne "nováčikom priateľské" grafické rozhrania resp. utilitky.<br />
<br />
* My pokorní vývojári budeme naďalej poskytovať Arch ako solídny základ pre každého a kohokoľvek. Ak ho vy chete urobiť pekným, urobte.<br />
<br />
== Filozofia ==<br />
Systém hodnôt podľa ktorých sa Arch vyvíja.<br />
<br />
* JAK (Jednoduchý a krátky) je základom vývoja Archu.<br />
<br />
* V Archu je "jednoduchý" odlišný od toho čo zvažujú ostatné distribúcie. Učenie sa je dôležitejšie než niečo ľahko urobiť.<br />
<br />
* Spoliehať sa na GUI pri budovaní/používaní vášho systému len v konečnom dôsledku ublíži používateľovi. V nejakom časovom okaminu bude používateľ potrebovať vedieť všetko čo grafické rozhrania GUI v sebe skrývajú.<br />
<br />
* Ak sa pokúsite skryť komplexnosť systému, skončíte s ešte komplexnejším systémom. Namiesto toho sa pokúste urobiť systém jednoduchším a logickejším zvnútra.<br />
<br />
* Skôr alebo neskôr budete musieť nájsť informácie na webe a usenete (ak nebude postačovať man). Naučiť sa ako a kde informácie nájsť na nete by malo byť pre nováčika prvá vec čo sa naučí.<br />
<br />
* Keď používatelia povedia, že tá-a-tá distribúcia nie je ako tá-a-tá distribúcia, Arch dovoľuje používateľovi prispieť všetkym čím chce, za predpokladu, že to neprotirečí ideálom návrhu a filozofie.<br />
<br />
* Riešenie je nepožadovať od Arch Linuxu, aby vyvinul nástroje a dokumenty, ale snažiť sa pochopiť čo je cieľom a filozofiou AL... čo ho robí odlišným od iných.<br />
<br />
* Skvelá vec ohľadom príspevkov je to, že nepotrebujete nikoho povolenie ich vyrobiť. Nikto vás nemôže fyzicky zastaviť od napísania niečoho, čo vy (osobne) považujete za užitočné, aj keď "mocní čo sú" to nevidia ako požehnanie. Napíšte to a zverejnite vo fóre Používateľských Príspevkov. Ak sa to bude iným ľuďom páčiť, obdržíte spätnú väzbu. Ak to skoro každý okrem vás bude nenávidieť, no a čo? Zabralo vám to 20 minút napísať, a vy ste sa pri tom niečo naučili. Je to víťazná situácia za každých okolností.<br />
<br />
* Je taký, aký ho urobíte.<br />
<br />
== Komentáre ==<br />
Čo hovoria o Archu používatelia<br />
<br />
* Po tom, čo som strávil veľa času s inými distribúciami (debian, gentoo, mandrake, redhat, fedora, slackware) a dokonca aj FreeBSD si myslím, že som konečne našiel distribúciu akú som hľadal.<br />
<br />
* Vyskúšal som viacero distribúcií a dokonca zobral RHCE, ale vždy bolo na distribúciach, ktoré som vyskúšal, niečo čo som nemal rád.<br />
<br />
* Moja vysnená distribúcia vždy bola jednoduchosť Slackwareu so skutočnou podporou závislostí ako u Debianu. A hádajte čo, je to Arch.<br />
<br />
* Taktiež považujem Arch za svoju konečnú distribúciu.<br />
<br />
* Po vyskúšaní takmer všetkých dostupných distribúcií musím súhlasiť, že Arch je najlepší.<br />
<br />
* AHojte všetci. Práve som sa tu zaregistroval, aby som mohol ohlásiť všetky problémy ktoré mám, a poprosiť o pomoc. Vtip je v tom, že NEMÁM ŽIADNE PROBLÉMY!!! Skutočne tomu nemôžem uveriť, ale všetko proste funguje. Dnes som nainštaloval Arch, mal som drobný problém s xorg a nastavením zvuku, ale našiel som všetky odpovede čo som potreboval v dokuentácii a vo fórach.<br />
<br />
* Vyskúšal som Mandrake, Yoper, FC3/4, Mepis a Ubuntu. Hľadal som perfektnú distribúciu. Som rád, že som našiel Arch.<br />
<br />
----<br />
<br />
= ZA a PROTI =<br />
<br />
== ZA ==<br />
<br />
* optimalizovaná distribúcia pre i686<br />
* [[pacman]]: Upgrade celého systému je jeden príkaz 'pacman -Suy'<br />
* [[pacman]]: Ovládanie závislostí<br />
* [[pacman]]: nepotrebuje X<br />
* [[ABS]]: stačí napísať budovaciu funkciu len raz ... vybudovanie ďalšej verzie balíčka je extrémne ľahké<br />
* [[ABS]]: môžete vybudovať balíčky na vašom stroji jednym príkazom<br />
* najnovšie (čerstvé) balíčky<br />
* plne prispôsobiteľný<br />
* ľudia okolo neho sú jemní, motivovaní a schopní<br />
* Len 20 minút trvá mať plne funkčný systém<br />
* na ňom sa dá perfektne naučiť linux<br />
* nie je populárny, pretože ho nepoznajú<br />
<br />
== PROTI ==<br />
<br />
* [[pacman]]: potrebuje rýchle pripojenie na internet, aby bol vždy ľahko aktualizovaný<br />
* nie je populárny, pretože ho nepoznajú<br />
* nejaké konflikty kvôli používaniu najnovších knižníc<br />
* nedostatok nováčikom-priateľských vlastností</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10188Arch Linux (Slovenčina)2006-03-25T10:43:50Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|ArchLinux_(Slovensky)}}<br />
{{i18n_entry|עברית|ArchLinux (עברית)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= Čo je to Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux je '''distribúcia linuxu optimalizovaná pre i686''', ktorá bola pôvodne založená na myšlienkách CRUX-u, skvelej distribúcie, ktorú vyvinul Per Lidén.<br />
<br />
== Výhody ==<br />
Arch je rýchly, nenáročný, flexibilný a jednoduchý. Nie sú to síce veľmi chytľavé módne slová, ale sú všetky pravdivé. Arch je optimalizovaný pre procesory i686, takže získate viac z vášho cyklu CPU. V porovnaní s Red Hat-om a inými, je nenáročný na hardware a jeho jednoduchý dizajn ho robí ľahko rozšíriteľným a prispôsobiteľným na ľubovoľný systém, ktorý budujete.<br />
<br />
== Jedinečný systém spravovania balíčkov ==<br />
Ten je zabezpečený binárnym balíčkovým systémom - [[pacman]] - ktorý je na používanie jednoduchý a umožňuje vám s jedným príkazom upgradovať celý váš systém. Okrem toho Arch používa na ľahké vytváranie balíčkov portom podobný systém budovania balíčkov (Arch Build System), ktorý sa tiež môže synchronizovať jediným príkazom. Och áno, a tiež môžete jediným príkazom prebudovať celý váš systém. Všetko sa robí celkom jednoducho a prehľadne.<br />
<br />
== Len to najlepšie ==<br />
Arch Linux sa snaží udržiavať najnovšiu stabilnú verziu svojho softvéru. Momentálne podporujeme dosť rozumne štrukturalizovanú sadu základných balíčkov s rozrastajúcou sa zbierkou extra balíčkov, ktoré vytvárajú používatelia a vývojári AL.<br />
<br />
== Kľúčom je jednoduchosť ==<br />
Majúc na zreteli ako cieľ jednoduchosť a nenáročnosť na hardware, vynechal som relatívne zbytočné časti systému linux, ako sú /usr/doc a informačné strany. Podľa osobnej skúsenosti sa tieto zriedkakedy používajú, a ak treba, ekvivalentné informácie sa dajú získať z netu alebo z návodových stránok (man).<br />
<br />
== Moderné nástroje ==<br />
Arch Linux sa taktiež snaží používať niektoré z novších vlastností, ktoré sú k dispozícii používateľom linuxu, ako napríklad Ext3/ReiserFS alebo podpora udev. Arch Linux 0.7 (Wombat) používa ako východzie linuxovské jadro 2.6, a má podporu pre XFS/JFS.<br />
<br />
== Ďalšie čítanie ==<br />
Domovská stránka Archu je na http://www.archlinux.org/, kde tiež môžete nájsť odkzy na [http://bbs.archlinux.org používateľské fóra], oficiálnu dokumentáciu, a všetko ostatné čo je Arch. Taktiež si môžete prečítať [[TheArchWay]] na hlbšie preniknutie do Archu.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux&diff=10187Arch Linux2006-03-25T10:43:18Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|ArchLinux_(Slovensky)}}<br />
{{i18n_entry|עברית|ArchLinux (עברית)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
== What is Arch Linux? ==<br />
Arch Linux is an independent i686-optimised community distribution for intermediate and advanced Linux users. Originally based on ideas from CRUX, a great distribution developed by Per Lidén.<br />
<br />
== Advantages ==<br />
Arch is fast, lightweight, flexible and simple. Those aren't very fancy buzzwords but they're all true. Arch is optimized for the i686 processor, so you get more for your cpu cycle. It's lightweight compared to RedHat et al, and its simple design makes it easy to extend and mold into whatever kind of system you're building.<br />
<br />
== Unique Package Management ==<br />
This is backed by an easy-to-use binary package system - [[pacman]] - that allows you to upgrade your entire system with one command. Arch also uses a ports-like package build system ([[ABS - The Arch Build System|Arch Build System]]) to make it easy to build packages, which can also be synchronized with one command. Oh yea, and you can rebuild your entire system with one command, too. Everything is done quite simply and transparently.<br />
<br />
== Only the best ==<br />
Arch Linux strives to maintain the latest stable version of its software. We currently support a fairly streamlined core package set with a growing collection of extra packages made by users and AL developers.<br />
<br />
== Simplicity is the key ==<br />
In its goal to be simple and lightweight, I've left out the relatively useless portions of a linux system, things like /usr/doc and the info pages. In my own personal experience these are rarely used, and the equivalent information can be obtained from the net if need be. Man pages all the way...<br />
<br />
== Modern Tools ==<br />
Arch Linux also strives to use some of the newer features that are available to Linux users, such as Ext3/ReiserFS and udev support. Arch Linux 0.7 (Wombat) uses the 2.6 linux kernel by default, and has support for XFS/JFS.<br />
<br />
== Further Reading ==<br />
Arch's Homepage is at http://www.archlinux.org/, where you can also find links to the user forums, official documentation, and everything else that is Arch. You can also read the [[The Arch Way]] for a bit more insight.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10186Arch Linux (Slovenčina)2006-03-25T10:42:45Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= Čo je to Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux je '''distribúcia linuxu optimalizovaná pre i686''', ktorá bola pôvodne založená na myšlienkách CRUX-u, skvelej distribúcie, ktorú vyvinul Per Lidén.<br />
<br />
== Výhody ==<br />
Arch je rýchly, nenáročný, flexibilný a jednoduchý. Nie sú to síce veľmi chytľavé módne slová, ale sú všetky pravdivé. Arch je optimalizovaný pre procesory i686, takže získate viac z vášho cyklu CPU. V porovnaní s Red Hat-om a inými, je nenáročný na hardware a jeho jednoduchý dizajn ho robí ľahko rozšíriteľným a prispôsobiteľným na ľubovoľný systém, ktorý budujete.<br />
<br />
== Jedinečný systém spravovania balíčkov ==<br />
Ten je zabezpečený binárnym balíčkovým systémom - [[pacman]] - ktorý je na používanie jednoduchý a umožňuje vám s jedným príkazom upgradovať celý váš systém. Okrem toho Arch používa na ľahké vytváranie balíčkov portom podobný systém budovania balíčkov (Arch Build System), ktorý sa tiež môže synchronizovať jediným príkazom. Och áno, a tiež môžete jediným príkazom prebudovať celý váš systém. Všetko sa robí celkom jednoducho a prehľadne.<br />
<br />
== Len to najlepšie ==<br />
Arch Linux sa snaží udržiavať najnovšiu stabilnú verziu svojho softvéru. Momentálne podporujeme dosť rozumne štrukturalizovanú sadu základných balíčkov s rozrastajúcou sa zbierkou extra balíčkov, ktoré vytvárajú používatelia a vývojári AL.<br />
<br />
== Kľúčom je jednoduchosť ==<br />
Majúc na zreteli ako cieľ jednoduchosť a nenáročnosť na hardware, vynechal som relatívne zbytočné časti systému linux, ako sú /usr/doc a informačné strany. Podľa osobnej skúsenosti sa tieto zriedkakedy používajú, a ak treba, ekvivalentné informácie sa dajú získať z netu alebo z návodových stránok (man).<br />
<br />
== Moderné nástroje ==<br />
Arch Linux sa taktiež snaží používať niektoré z novších vlastností, ktoré sú k dispozícii používateľom linuxu, ako napríklad Ext3/ReiserFS alebo podpora udev. Arch Linux 0.7 (Wombat) používa ako východzie linuxovské jadro 2.6, a má podporu pre XFS/JFS.<br />
<br />
== Ďalšie čítanie ==<br />
Domovská stránka Archu je na http://www.archlinux.org/, kde tiež môžete nájsť odkzy na [http://bbs.archlinux.org používateľské fóra], oficiálnu dokumentáciu, a všetko ostatné čo je Arch. Taktiež si môžete prečítať [[TheArchWay]] na hlbšie preniknutie do Archu.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10184Arch Linux (Slovenčina)2006-03-25T10:42:22Z<p>Firefox: ArchLinux (Slovenčina) moved to ArchLinux (Slovensky)</p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= Čo je to Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux je '''distribúcia linuxu optimalizovaná pre i686''', ktorá bola pôvodne založená na myšlienkách CRUX-u, skvelej distribúcie, ktorú vyvinul Per Lidén.<br />
<br />
== Výhody ==<br />
Arch je rýchly, nenáročný, flexibilný a jednoduchý. Nie sú to síce veľmi chytľavé módne slová, ale sú všetky pravdivé. Arch je optimalizovaný pre procesory i686, takže získate viac z vášho cyklu CPU. V porovnaní s Red Hat-om a inými, je nenáročný na hardware a jeho jednoduchý dizajn ho robí ľahko rozšíriteľným a prispôsobiteľným na ľubovoľný systém, ktorý budujete.<br />
<br />
== Jedinečný systém spravovania balíčkov ==<br />
Ten je zabezpečený binárnym balíčkovým systémom - [[pacman]] - ktorý je na používanie jednoduchý a umožňuje vám s jedným príkazom upgradovať celý váš systém. Okrem toho Arch používa na ľahké vytváranie balíčkov portom podobný systém budovania balíčkov (Arch Build System), ktorý sa tiež môže synchronizovať jediným príkazom. Och áno, a tiež môžete jediným príkazom prebudovať celý váš systém. Všetko sa robí celkom jednoducho a prehľadne.<br />
<br />
== Len to najlepšie ==<br />
Arch Linux sa snaží udržiavať najnovšiu stabilnú verziu svojho softvéru. Momentálne podporujeme dosť rozumne štrukturalizovanú sadu základných balíčkov s rozrastajúcou sa zbierkou extra balíčkov, ktoré vytvárajú používatelia a vývojári AL.<br />
<br />
== Kľúčom je jednoduchosť ==<br />
Majúc na zreteli ako cieľ jednoduchosť a nenáročnosť na hardware, vynechal som relatívne zbytočné časti systému linux, ako sú /usr/doc a informačné strany. Podľa osobnej skúsenosti sa tieto zriedkakedy používajú, a ak treba, ekvivalentné informácie sa dajú získať z netu alebo z návodových stránok (man).<br />
<br />
== Moderné nástroje ==<br />
Arch Linux sa taktiež snaží používať niektoré z novších vlastností, ktoré sú k dispozícii používateľom linuxu, ako napríklad Ext3/ReiserFS alebo podpora udev. Arch Linux 0.7 (Wombat) používa ako východzie linuxovské jadro 2.6, a má podporu pre XFS/JFS.<br />
<br />
== Ďalšie čítanie ==<br />
Domovská stránka Archu je na http://www.archlinux.org/, kde tiež môžete nájsť odkzy na [http://bbs.archlinux.org používateľské fóra], oficiálnu dokumentáciu, a všetko ostatné čo je Arch. Taktiež si môžete prečítať [[TheArchWay]] na hlbšie preniknutie do Archu.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Wvdial&diff=10183Wvdial2006-03-25T10:31:32Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|Allow users to dial with wvdial}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|Ako umožniť používateľom vytáčať s wvdial}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
There are a few different ways of giving regular users the ability to use <tt>wvdial</tt> to dial a ppp connection. This document describes three different ways, each of them differ in difficulty to set up and the implication on security.<br />
<br />
This document assumes you have <tt>wvdial</tt> properly configured. All the configuration below must be done as <tt>root</tt>.<br />
<br />
==Using <tt>suid</tt>==<br />
<br />
This is arguable the easiest setup but has major impact on system security since it means that ''every user can run wvdial as root''. Please consider using one of the other solutions instead.<br />
<br />
As normal users can't use wvdial to dial a ppp conection by default, you need to change permissions:<br />
<br />
chmod u+s /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-xr-x 1 root root 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using a <tt>dialout</tt> group==<br />
<br />
Another, slightly more secure way is to set up a group called <tt>dialout</tt> (you can call the group anything you want really) and give members of this group permission to run <tt>wvdial</tt> as root.<br />
<br />
First create the group and add the users to it:<br />
<br />
groupadd dialout<br />
gpasswd -a myuser dialout<br />
<br />
Then set the group and adjust the permissions on <tt>wvdial</tt>:<br />
<br />
chgrp dialout /usr/bin/wvdial<br />
chmod u+s,o= /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-x--- 1 root dialout 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using <tt>sudo</tt>==<br />
<br />
<tt>sudo</tt> arguably offers the most secure option to allow regular users to establish dial-up connections using <tt>wvdial</tt>. It can be used to give permission both on a per-user and group basis. Another benefit of using <tt>sudo</tt> is that you only need to do the setup once, both previous solutions will be "undone" when a new package of <tt>wvdial</tt> is installed.<br />
<br />
This document will not dive into all that <tt>sudo</tt> has to offer, please refer to its man-pages (<tt>sudo</tt>, <tt>sudoers</tt>, <tt>visudo</tt>) for that.<br />
<br />
Use <tt>visudo</tt> to edit the file <tt>/etc/sudoers</tt>:<br />
<br />
visudo<br />
<br />
To give a specific user permission to run <tt>wvdial</tt> as root add the following line (changing the user name of course):<br />
<br />
myuser localhost = /usr/bin/wvdial<br />
<br />
To give all members of a group (<tt>dialout</tt>) the same permission:<br />
<br />
%dialout localhost = /usr/bin/wvdial</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Wvdial_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10182Wvdial (Slovenčina)2006-03-25T10:31:13Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|Allow users to dial with wvdial}}<br />
{{i18n_entry|Slovensky|Ako umožniť používateľom vytáčať s wvdial}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
Existuje zopár spôsobov ako dať regulárnym používateľom možnosť používať <tt>wvdial</tt> na vytáčanie ppp pripojenia. Tento dokument popisuje tri rozličné spôsoby, navzájom sa líšiace obtiažnosťou nastavenia a dôsledkami na bezpečnosť.<br />
<br />
Tento dokument predpokladá, že už máte <tt>wvdial</tt> správne nakonfigurovaný. Všetka nižšie-uvedená konfigurácia sa musí robiť ako <tt>root</tt>.<br />
<br />
==Použitie <tt>suid</tt>==<br />
<br />
Toto je nepochybne najľahšie nastavenie, ale má obrovský dopad na bezpečnosť systému, keďže znamená, že ''každý používateľ vie spúšťať wvdial ako root''. Zvážte prosím, či namiesto toho nepoužiť radšej jedno z ostatných riešení.<br />
<br />
Nakoľko normálni pužívatelia nemôžu defaultne používať wvdial na vytáčanie ppp pripojenia, potrebujete zmeniť povolenia:<br />
<br />
chmod u+s /usr/bin/wvdial<br />
<br />
Mali by ste vidieť nasledujúce povolenia:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-xr-x 1 root root 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Použitie skupiny <tt>dialout</tt>==<br />
<br />
Ďalší, trošku bezpečnejší spôsob, je vytvoriť skupinu nazvanú <tt>dialout</tt> (názov skupiny môže byť samozrejme aj iný) a dať členom tejto skupiny povolenie spúšťať <tt>wvdial</tt> ako root.<br />
<br />
Najprv vytvorte skupinu a pridajte do nej používateľov:<br />
<br />
groupadd dialout<br />
gpasswd -a myuser dialout<br />
<br />
Potom nastavte skupinu a povolenia na <tt>wvdial</tt>:<br />
<br />
chgrp dialout /usr/bin/wvdial<br />
chmod u+s,o= /usr/bin/wvdial<br />
<br />
Mali by ste vidieť nasledujúce povolenia:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-x--- 1 root dialout 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Použitie <tt>sudo</tt>==<br />
<br />
<tt>sudo</tt> nepochybne ponúka najbezpečnejšiu možnosť, aby mohli regulárni používatelia zriadiť dial-up pripojenia použitím <tt>wvdial</tt>. Použiť sa to môže na udelenie povolenia pre celú skupinu alebo len jednotlivým používateľom. Ďalšou výhodou použitia <tt>sudo</tt> je, že potrebujete utrobiť nastavenie len raz, kdežto oba predošlé riešenia budú "od-urobené" keď sa nainštaluje nový balíček <tt>wvdial</tt>.<br />
<br />
Tento dokument sa nebude púšťať do takých vecí, že čo všetko vie <tt>sudo</tt> ponúknuť, na to si prosím prečítajte návodové stránky (<tt>sudo</tt>, <tt>sudoers</tt>, <tt>visudo</tt>).<br />
<br />
Použite <tt>visudo</tt> na úpravu súboru <tt>/etc/sudoers</tt>:<br />
<br />
visudo<br />
<br />
Ak chcete dať konkrétnemu používateľovi povolenie na spúšťanie <tt>wvdial</tt> ako root, pridajte nasledujúci riadok (samozrejme zmeňte meno používateľa):<br />
<br />
myuser localhost = /usr/bin/wvdial<br />
<br />
Ak chcete dať rovnaké povolenie všetkým členom skupiny (<tt>dialout</tt>):<br />
<br />
%dialout localhost = /usr/bin/wvdial</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Wvdial&diff=10131Wvdial2006-03-24T20:11:29Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|Ako umožniť používateľom vytáčať s wvdial}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
There are a few different ways of giving regular users the ability to use <tt>wvdial</tt> to dial a ppp connection. This document describes three different ways, each of them differ in difficulty to set up and the implication on security.<br />
<br />
This document assumes you have <tt>wvdial</tt> properly configured. All the configuration below must be done as <tt>root</tt>.<br />
<br />
==Using <tt>suid</tt>==<br />
<br />
This is arguable the easiest setup but has major impact on system security since it means that ''every user can run wvdial as root''. Please consider using one of the other solutions instead.<br />
<br />
As normal users can't use wvdial to dial a ppp conection by default, you need to change permissions:<br />
<br />
chmod u+s /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-xr-x 1 root root 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using a <tt>dialout</tt> group==<br />
<br />
Another, slightly more secure way is to set up a group called <tt>dialout</tt> (you can call the group anything you want really) and give members of this group permission to run <tt>wvdial</tt> as root.<br />
<br />
First create the group and add the users to it:<br />
<br />
groupadd dialout<br />
gpasswd -a myuser dialout<br />
<br />
Then set the group and adjust the permissions on <tt>wvdial</tt>:<br />
<br />
chgrp dialout /usr/bin/wvdial<br />
chmod u+s,o= /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-x--- 1 root dialout 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using <tt>sudo</tt>==<br />
<br />
<tt>sudo</tt> arguably offers the most secure option to allow regular users to establish dial-up connections using <tt>wvdial</tt>. It can be used to give permission both on a per-user and group basis. Another benefit of using <tt>sudo</tt> is that you only need to do the setup once, both previous solutions will be "undone" when a new package of <tt>wvdial</tt> is installed.<br />
<br />
This document will not dive into all that <tt>sudo</tt> has to offer, please refer to its man-pages (<tt>sudo</tt>, <tt>sudoers</tt>, <tt>visudo</tt>) for that.<br />
<br />
Use <tt>visudo</tt> to edit the file <tt>/etc/sudoers</tt>:<br />
<br />
visudo<br />
<br />
To give a specific user permission to run <tt>wvdial</tt> as root add the following line (changing the user name of course):<br />
<br />
myuser localhost = /usr/bin/wvdial<br />
<br />
To give all members of a group (<tt>dialout</tt>) the same permission:<br />
<br />
%dialout localhost = /usr/bin/wvdial</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Wvdial_(Sloven%C4%8Dina)&diff=10130Wvdial (Slovenčina)2006-03-24T20:11:04Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|Allow users to dial with wvdial}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|Ako umožniť používateľom vytáčať s wvdial}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
Existuje zopár spôsobov ako dať regulárnym používateľom možnosť používať <tt>wvdial</tt> na vytáčanie ppp pripojenia. Tento dokument popisuje tri rozličné spôsoby, navzájom sa líšiace obtiažnosťou nastavenia a dôsledkami na bezpečnosť.<br />
<br />
Tento dokument predpokladá, že už máte <tt>wvdial</tt> správne nakonfigurovaný. Všetka nižšie-uvedená konfigurácia sa musí robiť ako <tt>root</tt>.<br />
<br />
==Použitie <tt>suid</tt>==<br />
<br />
Toto je nepochybne najľahšie nastavenie, ale má obrovský dopad na bezpečnosť systému, keďže znamená, že ''každý používateľ vie spúšťať wvdial ako root''. Zvážte prosím, či namiesto toho nepoužiť radšej jedno z ostatných riešení.<br />
<br />
Nakoľko normálni pužívatelia nemôžu defaultne používať wvdial na vytáčanie ppp pripojenia, potrebujete zmeniť povolenia:<br />
<br />
chmod u+s /usr/bin/wvdial<br />
<br />
Mali by ste vidieť nasledujúce povolenia:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-xr-x 1 root root 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Použitie skupiny <tt>dialout</tt>==<br />
<br />
Ďalší, trošku bezpečnejší spôsob, je vytvoriť skupinu nazvanú <tt>dialout</tt> (názov skupiny môže byť samozrejme aj iný) a dať členom tejto skupiny povolenie spúšťať <tt>wvdial</tt> ako root.<br />
<br />
Najprv vytvorte skupinu a pridajte do nej používateľov:<br />
<br />
groupadd dialout<br />
gpasswd -a myuser dialout<br />
<br />
Potom nastavte skupinu a povolenia na <tt>wvdial</tt>:<br />
<br />
chgrp dialout /usr/bin/wvdial<br />
chmod u+s,o= /usr/bin/wvdial<br />
<br />
Mali by ste vidieť nasledujúce povolenia:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-x--- 1 root dialout 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Použitie <tt>sudo</tt>==<br />
<br />
<tt>sudo</tt> nepochybne ponúka najbezpečnejšiu možnosť, aby mohli regulárni používatelia zriadiť dial-up pripojenia použitím <tt>wvdial</tt>. Použiť sa to môže na udelenie povolenia pre celú skupinu alebo len jednotlivým používateľom. Ďalšou výhodou použitia <tt>sudo</tt> je, že potrebujete utrobiť nastavenie len raz, kdežto oba predošlé riešenia budú "od-urobené" keď sa nainštaluje nový balíček <tt>wvdial</tt>.<br />
<br />
Tento dokument sa nebude púšťať do takých vecí, že čo všetko vie <tt>sudo</tt> ponúknuť, na to si prosím prečítajte návodové stránky (<tt>sudo</tt>, <tt>sudoers</tt>, <tt>visudo</tt>).<br />
<br />
Použite <tt>visudo</tt> na úpravu súboru <tt>/etc/sudoers</tt>:<br />
<br />
visudo<br />
<br />
Ak chcete dať konkrétnemu používateľovi povolenie na spúšťanie <tt>wvdial</tt> ako root, pridajte nasledujúci riadok (samozrejme zmeňte meno používateľa):<br />
<br />
myuser localhost = /usr/bin/wvdial<br />
<br />
Ak chcete dať rovnaké povolenie všetkým členom skupiny (<tt>dialout</tt>):<br />
<br />
%dialout localhost = /usr/bin/wvdial</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Wvdial&diff=10122Wvdial2006-03-24T19:09:19Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|Umožniť používateľom vytáčať s wvdial}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
There are a few different ways of giving regular users the ability to use <tt>wvdial</tt> to dial a ppp connection. This document describes three different ways, each of them differ in difficulty to set up and the implication on security.<br />
<br />
This document assumes you have <tt>wvdial</tt> properly configured. All the configuration below must be done as <tt>root</tt>.<br />
<br />
==Using <tt>suid</tt>==<br />
<br />
This is arguable the easiest setup but has major impact on system security since it means that ''every user can run wvdial as root''. Please consider using one of the other solutions instead.<br />
<br />
As normal users can't use wvdial to dial a ppp conection by default, you need to change permissions:<br />
<br />
chmod u+s /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-xr-x 1 root root 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using a <tt>dialout</tt> group==<br />
<br />
Another, slightly more secure way is to set up a group called <tt>dialout</tt> (you can call the group anything you want really) and give members of this group permission to run <tt>wvdial</tt> as root.<br />
<br />
First create the group and add the users to it:<br />
<br />
groupadd dialout<br />
gpasswd -a myuser dialout<br />
<br />
Then set the group and adjust the permissions on <tt>wvdial</tt>:<br />
<br />
chgrp dialout /usr/bin/wvdial<br />
chmod u+s,o= /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-x--- 1 root dialout 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using <tt>sudo</tt>==<br />
<br />
<tt>sudo</tt> arguably offers the most secure option to allow regular users to establish dial-up connections using <tt>wvdial</tt>. It can be used to give permission both on a per-user and group basis. Another benefit of using <tt>sudo</tt> is that you only need to do the setup once, both previous solutions will be "undone" when a new package of <tt>wvdial</tt> is installed.<br />
<br />
This document will not dive into all that <tt>sudo</tt> has to offer, please refer to its man-pages (<tt>sudo</tt>, <tt>sudoers</tt>, <tt>visudo</tt>) for that.<br />
<br />
Use <tt>visudo</tt> to edit the file <tt>/etc/sudoers</tt>:<br />
<br />
visudo<br />
<br />
To give a specific user permission to run <tt>wvdial</tt> as root add the following line (changing the user name of course):<br />
<br />
myuser localhost = /usr/bin/wvdial<br />
<br />
To give all members of a group (<tt>dialout</tt>) the same permission:<br />
<br />
%dialout localhost = /usr/bin/wvdial</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Wvdial&diff=10121Wvdial2006-03-24T19:07:34Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_entry|Slovak|Umožniť používateľom vytáčať s wvdial}}<br />
<br />
There are a few different ways of giving regular users the ability to use <tt>wvdial</tt> to dial a ppp connection. This document describes three different ways, each of them differ in difficulty to set up and the implication on security.<br />
<br />
This document assumes you have <tt>wvdial</tt> properly configured. All the configuration below must be done as <tt>root</tt>.<br />
<br />
==Using <tt>suid</tt>==<br />
<br />
This is arguable the easiest setup but has major impact on system security since it means that ''every user can run wvdial as root''. Please consider using one of the other solutions instead.<br />
<br />
As normal users can't use wvdial to dial a ppp conection by default, you need to change permissions:<br />
<br />
chmod u+s /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-xr-x 1 root root 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using a <tt>dialout</tt> group==<br />
<br />
Another, slightly more secure way is to set up a group called <tt>dialout</tt> (you can call the group anything you want really) and give members of this group permission to run <tt>wvdial</tt> as root.<br />
<br />
First create the group and add the users to it:<br />
<br />
groupadd dialout<br />
gpasswd -a myuser dialout<br />
<br />
Then set the group and adjust the permissions on <tt>wvdial</tt>:<br />
<br />
chgrp dialout /usr/bin/wvdial<br />
chmod u+s,o= /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-x--- 1 root dialout 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using <tt>sudo</tt>==<br />
<br />
<tt>sudo</tt> arguably offers the most secure option to allow regular users to establish dial-up connections using <tt>wvdial</tt>. It can be used to give permission both on a per-user and group basis. Another benefit of using <tt>sudo</tt> is that you only need to do the setup once, both previous solutions will be "undone" when a new package of <tt>wvdial</tt> is installed.<br />
<br />
This document will not dive into all that <tt>sudo</tt> has to offer, please refer to its man-pages (<tt>sudo</tt>, <tt>sudoers</tt>, <tt>visudo</tt>) for that.<br />
<br />
Use <tt>visudo</tt> to edit the file <tt>/etc/sudoers</tt>:<br />
<br />
visudo<br />
<br />
To give a specific user permission to run <tt>wvdial</tt> as root add the following line (changing the user name of course):<br />
<br />
myuser localhost = /usr/bin/wvdial<br />
<br />
To give all members of a group (<tt>dialout</tt>) the same permission:<br />
<br />
%dialout localhost = /usr/bin/wvdial</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Wvdial&diff=10120Wvdial2006-03-24T19:05:19Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_entry|Slovak|Umožniť používateľom vytáčať s wvdial}}<br />
<br />
[[Category:Network]]<br />
<br />
There are a few different ways of giving regular users the ability to use <tt>wvdial</tt> to dial a ppp connection. This document describes three different ways, each of them differ in difficulty to set up and the implication on security.<br />
<br />
This document assumes you have <tt>wvdial</tt> properly configured. All the configuration below must be done as <tt>root</tt>.<br />
<br />
==Using <tt>suid</tt>==<br />
<br />
This is arguable the easiest setup but has major impact on system security since it means that ''every user can run wvdial as root''. Please consider using one of the other solutions instead.<br />
<br />
As normal users can't use wvdial to dial a ppp conection by default, you need to change permissions:<br />
<br />
chmod u+s /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-xr-x 1 root root 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using a <tt>dialout</tt> group==<br />
<br />
Another, slightly more secure way is to set up a group called <tt>dialout</tt> (you can call the group anything you want really) and give members of this group permission to run <tt>wvdial</tt> as root.<br />
<br />
First create the group and add the users to it:<br />
<br />
groupadd dialout<br />
gpasswd -a myuser dialout<br />
<br />
Then set the group and adjust the permissions on <tt>wvdial</tt>:<br />
<br />
chgrp dialout /usr/bin/wvdial<br />
chmod u+s,o= /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-x--- 1 root dialout 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using <tt>sudo</tt>==<br />
<br />
<tt>sudo</tt> arguably offers the most secure option to allow regular users to establish dial-up connections using <tt>wvdial</tt>. It can be used to give permission both on a per-user and group basis. Another benefit of using <tt>sudo</tt> is that you only need to do the setup once, both previous solutions will be "undone" when a new package of <tt>wvdial</tt> is installed.<br />
<br />
This document will not dive into all that <tt>sudo</tt> has to offer, please refer to its man-pages (<tt>sudo</tt>, <tt>sudoers</tt>, <tt>visudo</tt>) for that.<br />
<br />
Use <tt>visudo</tt> to edit the file <tt>/etc/sudoers</tt>:<br />
<br />
visudo<br />
<br />
To give a specific user permission to run <tt>wvdial</tt> as root add the following line (changing the user name of course):<br />
<br />
myuser localhost = /usr/bin/wvdial<br />
<br />
To give all members of a group (<tt>dialout</tt>) the same permission:<br />
<br />
%dialout localhost = /usr/bin/wvdial</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Wvdial&diff=10119Wvdial2006-03-24T19:04:25Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_entry|Slovak|Umo6niť používateľov vytáčať s wvdial}}<br />
<br />
[[Category:Network]]<br />
<br />
There are a few different ways of giving regular users the ability to use <tt>wvdial</tt> to dial a ppp connection. This document describes three different ways, each of them differ in difficulty to set up and the implication on security.<br />
<br />
This document assumes you have <tt>wvdial</tt> properly configured. All the configuration below must be done as <tt>root</tt>.<br />
<br />
==Using <tt>suid</tt>==<br />
<br />
This is arguable the easiest setup but has major impact on system security since it means that ''every user can run wvdial as root''. Please consider using one of the other solutions instead.<br />
<br />
As normal users can't use wvdial to dial a ppp conection by default, you need to change permissions:<br />
<br />
chmod u+s /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-xr-x 1 root root 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using a <tt>dialout</tt> group==<br />
<br />
Another, slightly more secure way is to set up a group called <tt>dialout</tt> (you can call the group anything you want really) and give members of this group permission to run <tt>wvdial</tt> as root.<br />
<br />
First create the group and add the users to it:<br />
<br />
groupadd dialout<br />
gpasswd -a myuser dialout<br />
<br />
Then set the group and adjust the permissions on <tt>wvdial</tt>:<br />
<br />
chgrp dialout /usr/bin/wvdial<br />
chmod u+s,o= /usr/bin/wvdial<br />
<br />
You should see the following permissions:<br />
<br />
ls -l /usr/bin/wvdial<br />
-rwsr-x--- 1 root dialout 114368 2005-12-07 19:21 /usr/bin/wvdial<br />
<br />
==Using <tt>sudo</tt>==<br />
<br />
<tt>sudo</tt> arguably offers the most secure option to allow regular users to establish dial-up connections using <tt>wvdial</tt>. It can be used to give permission both on a per-user and group basis. Another benefit of using <tt>sudo</tt> is that you only need to do the setup once, both previous solutions will be "undone" when a new package of <tt>wvdial</tt> is installed.<br />
<br />
This document will not dive into all that <tt>sudo</tt> has to offer, please refer to its man-pages (<tt>sudo</tt>, <tt>sudoers</tt>, <tt>visudo</tt>) for that.<br />
<br />
Use <tt>visudo</tt> to edit the file <tt>/etc/sudoers</tt>:<br />
<br />
visudo<br />
<br />
To give a specific user permission to run <tt>wvdial</tt> as root add the following line (changing the user name of course):<br />
<br />
myuser localhost = /usr/bin/wvdial<br />
<br />
To give all members of a group (<tt>dialout</tt>) the same permission:<br />
<br />
%dialout localhost = /usr/bin/wvdial</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Localization_(Sloven%C4%8Dina)&diff=9009Localization (Slovenčina)2006-02-25T16:27:12Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Internationalisation]]<br />
[[Category:System Configuration]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Internationalisierung}}<br />
{{i18n_entry|Français|Internationalisation (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|Интернационализация}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Internacionalizácia}}<br />
{{i18n_entry|Svenska|Internationalisering}}<br />
{{i18n_entry|日本語|国際化と地域化}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|Arch 與国際化}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= O tomto dokumente =<br />
Tento dokument ponúka informácie o tom, ako nastaviť v Arch linuxe slovenské prostredie.<br />
<br />
OpenI18N Diagram:<br />
http://www.openi18n.org/images/openi18n_diagram.png<br />
<br />
= Bootovacia konzola =<br />
V súbore /etc/rc.conf doplňte:<br />
<pre><br />
LOCALE=sk_SK.utf8<br />
TIMEZONE=Europe/Bratislava<br />
</pre><br />
<br />
Ak chcete mať slovenskú klávesnicu aj pod konzolou, doplňte aj:<br />
<pre><br />
KEYMAP="sk-qwerty.map.gz"<br />
</pre><br />
<br />
= Nastavenie slovenského prostredia (Locale)=<br />
(a) Pre všetkých použivateľov:<br />
V súbore /etc/profile prepíšte:<br />
<pre><br />
export LANG="sk_SK.utf8"<br />
export LC_ALL="sk_SK.utf8"<br />
</pre><br />
<br />
(b) Len pre konkrétneho používateľa:<br />
Vytvorte v domovskom adresári ($HOME) súbor .profile s týmto obsahom:<br />
<pre><br />
export LANG="sk_SK.utf8"<br />
export LC_ALL="sk_SK.utf8"<br />
</pre><br />
<br />
= Klávesnica =<br />
Pre xorg7, v súbore /etc/X11/xorg.conf napíšte:<br />
(a) Ak chcete IBA slovenskú klávesnicu:<br />
<pre><br />
Option "XkbLayout" "sk"<br />
Option "XkbVariant" "qwerty"<br />
</pre><br />
<br />
(a) Ak chcete aj US aj SK klávesnicu:<br />
<pre><br />
Option "XkbLayout" "us,sk"<br />
Option "XkbVariant" ",qwerty"<br />
Option "XkbOptions" "grp:alt_shift_toggle"<br />
</pre><br />
<br />
Poznámka: Uvedený príklad umožní slovenskú klávesnicu typu QWERTY.<br />
<br />
= Fonty =<br />
Pre X postačia klasické fonty:<br />
<pre><br />
xorg-fonts-type1, xorg-fonts-100dpi (resp. 75dpi), xorg-fonts-misc, zíde sa i ttf-ms-fonts<br />
</pre><br />
<br />
= Externé zdroje =<br />
* [http://www.openi18n.org/ Free Standards Group OpenI18N]</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Localization_(Sloven%C4%8Dina)&diff=9008Localization (Slovenčina)2006-02-25T16:23:56Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Internationalisation]]<br />
[[Category:System Configuration]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Internationalisierung}}<br />
{{i18n_entry|Français|Internationalisation (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|Интернационализация}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Internacionalizácia}}<br />
{{i18n_entry|Svenska|Internationalisering}}<br />
{{i18n_entry|日本語|国際化と地域化}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|Arch 與国際化}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
{{stub}}<br />
<br />
= O tomto dokumente =<br />
Tento dokument ponúka informácie o tom, ako nastaviť v Arch linuxe slovenské prostredie.<br />
<br />
OpenI18N Diagram:<br />
http://www.openi18n.org/images/openi18n_diagram.png<br />
<br />
= Bootovacia konzola =<br />
V súbore /etc/rc.conf doplňte:<br />
LOCALE=sk_SK.utf8<br />
TIMEZONE=Europe/Bratislava<br />
<br />
Ak chcete mať slovenskú klávesnicu aj pod konzolou, doplňte aj:<br />
KEYMAP="sk-qwerty.map.gz"<br />
<br />
= Nastavenie slovenského prostredia (Locale)=<br />
(a) Pre všetkých použivateľov:<br />
V súbore /etc/profile prepíšte:<br />
export LANG="sk_SK.utf8"<br />
export LC_ALL="sk_SK.utf8"<br />
<br />
(b) Len pre konkrétneho používateľa:<br />
Vytvorte v domovskom adresári ($HOME) súbor .profile s týmto obsahom:<br />
export LANG="sk_SK.utf8"<br />
export LC_ALL="sk_SK.utf8"<br />
<br />
= Fonty =<br />
Pre X postačia klasické fonty:<br />
xorg-fonts-type1, xorg-fonts-100dpi (resp. 75dpi), xorg-fonts-misc, zíde sa i ttf-ms-fonts<br />
<br />
= Klávesnica =<br />
Pre xorg7, v súbore /etc/X11/xorg.conf napíšte:<br />
(a) Ak chcete IBA slovenskú klávesnicu:<br />
Option "XkbLayout" "sk"<br />
Option "XkbVariant" "qwerty"<br />
<br />
(a) Ak chcete aj US aj SK klávesnicu:<br />
Option "XkbLayout" "us,sk"<br />
Option "XkbVariant" ",qwerty"<br />
Option "XkbOptions" "grp:alt_shift_toggle"<br />
<br />
Poznámka: Uvedený príklad umožní slovenskú klávesnicu typu QWERTY.<br />
<br />
= Fonty =<br />
Pre X postačia klasické fonty:<br />
xorg-fonts-type1, xorg-fonts-100dpi (resp. 75dpi), xorg-fonts-misc, zíde sa i ttf-ms-fonts<br />
<br />
= External Resources =<br />
* [http://www.openi18n.org/ Free Standards Group OpenI18N]</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Localization&diff=9007Localization2006-02-25T16:23:40Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Internationalisation]]<br />
[[Category:System Configuration]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Internationalisierung}}<br />
{{i18n_entry|Français|Internationalisation (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|Интернационализация}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Internacionalizácia}}<br />
{{i18n_entry|Svenska|Internationalisering}}<br />
{{i18n_entry|日本語|国際化と地域化}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|Arch 與国際化}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
{{stub}}<br />
<br />
= About this Document =<br />
This is the main article on the internationalisation in ArchLinux. It should offer an explaination on how to work with any supported language in ArchLinux.<br />
<br />
OpenI18N Diagram:<br />
http://www.openi18n.org/images/openi18n_diagram.png<br />
<br />
= Fonts =<br />
For the list of available font packages in ArchLinux see the [[Fonts]] article.<br />
<br />
= Locales =<br />
See [[Locale Naming]]<br />
<br />
= Input Methods =<br />
== outside X-server ==<br />
The [[KEYMAP]] variable in /etc/rc.conf makes the keyboard to change the keymap. <br />
<br />
== inside X-server ==<br />
=== X Input Method ===<br />
* [[gcin]] <br />
* [[fcitx]]<br />
* [[scim]] with the x11 FrontEnd module<br />
<br />
=== GTK Immodule ===<br />
* [[scim]] with the socket FrontEnd module binds to the GTK Im-Module<br />
<br />
=== QT Immodule (> QT 4.0.0) ===<br />
* [[scim]] with the socket FrontEnd module binds to the QT Im-Module<br />
<br />
= External Resources =<br />
* [http://www.openi18n.org/ Free Standards Group OpenI18N]</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=The_Arch_Way_(Slovensk%C3%BD)&diff=5183The Arch Way (Slovenský)2005-10-23T18:14:01Z<p>Firefox: /* Princípy a filozofia Archu */</p>
<hr />
<div>[[Category:Help]]<br />
<br />
= Princípy a filozofia Archu =<br />
Snahou tejto stránky je popísať princípy a filozofiu [[ArchLinux_(Slovenčina)|ArchLinuxu]]. Neexistuje žiadny dokument o spôsobe vlastnom ArchLinuxu a pravdepodobne ani nikdy nebude, čím sa ponechá Arch otvoreným pre akékoľvek budúce možnosti. Nižšie sú uvedené citáty z Arch Linux Fóra a iných diskusií používateľov, ktoré sa často diskutovali za "starých čias".<br />
<br />
== Princípy ==<br />
Základná podstata Archu.<br />
<br />
* Nenáročný na hardware a jednoduchý.<br />
* Nie je navrhnutý ako distribúcia pre nováčikov, takže je určený skôr pre skúsenejšieho používateľa.<br />
<br />
Arch Linux je moja (Judd Vinet) perfektná distribúcia, aby som to zhrnul. Začal som ho budovať z dvoch dôvodov:<br />
<br />
# Nenašiel som žiadnu inú distribúciu, ktorá by napĺňala moje ideály. Niektoré sa veľmi blížili k tomu, čo som chcel, ale boli tam znechucujúce podivnosti alebo pridaná komplexnosť ktorá však sa zdala byť viac na škodu než na osoh.<br />
# Pre zábavu, a aby som dal trošku niečoho späť slobodnej softwareovej komunite, keďže ja som získal tak veľa.<br />
<br />
* Cieľom je vyvinúť Arch v perfektný základ. Základ neobsahuje módne nástroje a auto-konfiguráciu, ale s manuálnymi konfiguračnými nástrojmi a zopár funkciami pre používateľov byť schopný urobiť ďaľší vlastný vývoj.<br />
<br />
* Je to darček zadarmo "aby som dal trošku niečoho späť slobodnej softwareovej komunite, keďže ja som získal tak veľa". Keď od niekoho obdržíte darček, zvyčajne sa očakáva potom tento dar opätovať. Takže, používatelia sú vítaní prispievať nápadmi, nástrojmi a návrhmi.<br />
<br />
* V Arch Linuxe sú dve strany: (1) príspevky od vývojárov a (2) príspevky od používateľov. Nečakajte, že tieto dve strany spolu splynú, ale že budú mať vzájomný vzťah kde si ktokoľvek môže vybrať čo chce a pridať do svojho stroja.<br />
<br />
* Nedovoľte, aby konfiguračné nástroje / grafické rozhrania (GUI) ovládali systém, ale aby ovládané používateľom. Nie je na tom nič zlé mať GUI, pokiaľ sa pridržiavate spomenutého princípu.<br />
<br />
* Nebuďte ovládaný nástrojmi a nebuďte závislí od toho, čo ponúkajú. Keď vyvíjatie alebo si vyberáte utilitku, mala by byť napísaná v hackovateľnej/čitateľnom problagramovacom jazyku (JAK, jednoduchá a krátka) aby sa umožnilo používateľom ju modifikovať, ak budú chcieť.<br />
<br />
* Základný vývoj Arch linuxu nebude nikdy v blízkej budúcnosti poskytovať žiadne "nováčikom priateľské" grafické rozhrania resp. utilitky.<br />
<br />
* My pokorní vývojári budeme naďalej poskytovať Arch ako solídny základ pre každého a kohokoľvek. Ak ho vy chete urobiť pekným, urobte.<br />
<br />
== Filozofia ==<br />
Systém hodnôt podľa ktorých sa Arch vyvíja.<br />
<br />
* JAK (Jednoduchý a krátky) je základom vývoja Archu.<br />
<br />
* V Archu je "jednoduchý" odlišný od toho čo zvažujú ostatné distribúcie. Učenie sa je dôležitejšie než niečo ľahko urobiť.<br />
<br />
* Spoliehať sa na GUI pri budovaní/používaní vášho systému len v konečnom dôsledku ublíži používateľovi. V nejakom časovom okaminu bude používateľ potrebovať vedieť všetko čo grafické rozhrania GUI v sebe skrývajú.<br />
<br />
* Ak sa pokúsite skryť komplexnosť systému, skončíte s ešte komplexnejším systémom. Namiesto toho sa pokúste urobiť systém jednoduchším a logickejším zvnútra.<br />
<br />
* Skôr alebo neskôr budete musieť nájsť informácie na webe a usenete (ak nebude postačovať man). Naučiť sa ako a kde informácie nájsť na nete by malo byť pre nováčika prvá vec čo sa naučí.<br />
<br />
* Keď používatelia povedia, že tá-a-tá distribúcia nie je ako tá-a-tá distribúcia, Arch dovoľuje používateľovi prispieť všetkym čím chce, za predpokladu, že to neprotirečí ideálom návrhu a filozofie.<br />
<br />
* Riešenie je nepožadovať od Arch Linuxu, aby vyvinul nástroje a dokumenty, ale snažiť sa pochopiť čo je cieľom a filozofiou AL... čo ho robí odlišným od iných.<br />
<br />
* Skvelá vec ohľadom príspevkov je to, že nepotrebujete nikoho povolenie ich vyrobiť. Nikto vás nemôže fyzicky zastaviť od napísania niečoho, čo vy (osobne) považujete za užitočné, aj keď "mocní čo sú" to nevidia ako požehnanie. Napíšte to a zverejnite vo fóre Používateľských Príspevkov. Ak sa to bude iným ľuďom páčiť, obdržíte spätnú väzbu. Ak to skoro každý okrem vás bude nenávidieť, no a čo? Zabralo vám to 20 minút napísať, a vy ste sa pri tom niečo naučili. Je to víťazná situácia za každých okolností.<br />
<br />
* Je taký, aký ho urobíte.<br />
<br />
== Komentáre ==<br />
Čo hovoria o Archu používatelia<br />
<br />
* Po tom, čo som strávil veľa času s inými distribúciami (debian, gentoo, mandrake, redhat, fedora, slackware) a dokonca aj FreeBSD si myslím, že som konečne našiel distribúciu akú som hľadal.<br />
<br />
* Vyskúšal som viacero distribúcií a dokonca zobral RHCE, ale vždy bolo na distribúciach, ktoré som vyskúšal, niečo čo som nemal rád.<br />
<br />
* Moja vysnená distribúcia vždy bola jednoduchosť Slackwareu so skutočnou podporou závislostí ako u Debianu. A hádajte čo, je to Arch.<br />
<br />
* Taktiež považujem Arch za svoju konečnú distribúciu.<br />
<br />
* Po vyskúšaní takmer všetkých dostupných distribúcií musím súhlasiť, že Arch je najlepší.<br />
<br />
* AHojte všetci. Práve som sa tu zaregistroval, aby som mohol ohlásiť všetky problémy ktoré mám, a poprosiť o pomoc. Vtip je v tom, že NEMÁM ŽIADNE PROBLÉMY!!! Skutočne tomu nemôžem uveriť, ale všetko proste funguje. Dnes som nainštaloval Arch, mal som drobný problém s xorg a nastavením zvuku, ale našiel som všetky odpovede čo som potreboval v dokuentácii a vo fórach.<br />
<br />
* Vyskúšal som Mandrake, Yoper, FC3/4, Mepis a Ubuntu. Hľadal som perfektnú distribúciu. Som rád, že som našiel Arch.<br />
<br />
----<br />
<br />
= ZA a PROTI =<br />
<br />
== ZA ==<br />
<br />
* optimalizovaná distribúcia pre i686<br />
* [[pacman]]: Upgrade celého systému je jeden príkaz 'pacman -Suy'<br />
* [[pacman]]: Ovládanie závislostí<br />
* [[pacman]]: nepotrebuje X<br />
* [[ABS]]: stačí napísať budovaciu funkciu len raz ... vybudovanie ďalšej verzie balíčka je extrémne ľahké<br />
* [[ABS]]: môžete vybudovať balíčky na vašom stroji jednym príkazom<br />
* najnovšie (čerstvé) balíčky<br />
* plne prispôsobiteľný<br />
* ľudia okolo neho sú jemní, motivovaní a schopní<br />
* Len 20 minút trvá mať plne funkčný systém<br />
* na ňom sa dá perfektne naučiť linux<br />
* nie je populárny, pretože ho nepoznajú<br />
<br />
== PROTI ==<br />
<br />
* [[pacman]]: potrebuje rýchle pripojenie na internet, aby bol vždy ľahko aktualizovaný<br />
* nie je populárny, pretože ho nepoznajú<br />
* nejaké konflikty kvôli používaniu najnovších knižníc<br />
* nedostatok nováčikom-priateľských vlastností</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=The_Arch_Way_(Slovensk%C3%BD)&diff=5182The Arch Way (Slovenský)2005-10-23T18:13:10Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Help]]<br />
<br />
= Princípy a filozofia Archu =<br />
Snahou tejto stránky je popísať princípy a filozofiu [[ArchLinuxu|ArchLinux_(Slovenčina)]]. Neexistuje žiadny dokument o spôsobe vlastnom ArchLinuxu a pravdepodobne ani nikdy nebude, čím sa ponechá Arch otvoreným pre akékoľvek budúce možnosti. Nižšie sú uvedené citáty z Arch Linux Fóra a iných diskusií používateľov, ktoré sa často diskutovali za "starých čias".<br />
<br />
== Princípy ==<br />
Základná podstata Archu.<br />
<br />
* Nenáročný na hardware a jednoduchý.<br />
* Nie je navrhnutý ako distribúcia pre nováčikov, takže je určený skôr pre skúsenejšieho používateľa.<br />
<br />
Arch Linux je moja (Judd Vinet) perfektná distribúcia, aby som to zhrnul. Začal som ho budovať z dvoch dôvodov:<br />
<br />
# Nenašiel som žiadnu inú distribúciu, ktorá by napĺňala moje ideály. Niektoré sa veľmi blížili k tomu, čo som chcel, ale boli tam znechucujúce podivnosti alebo pridaná komplexnosť ktorá však sa zdala byť viac na škodu než na osoh.<br />
# Pre zábavu, a aby som dal trošku niečoho späť slobodnej softwareovej komunite, keďže ja som získal tak veľa.<br />
<br />
* Cieľom je vyvinúť Arch v perfektný základ. Základ neobsahuje módne nástroje a auto-konfiguráciu, ale s manuálnymi konfiguračnými nástrojmi a zopár funkciami pre používateľov byť schopný urobiť ďaľší vlastný vývoj.<br />
<br />
* Je to darček zadarmo "aby som dal trošku niečoho späť slobodnej softwareovej komunite, keďže ja som získal tak veľa". Keď od niekoho obdržíte darček, zvyčajne sa očakáva potom tento dar opätovať. Takže, používatelia sú vítaní prispievať nápadmi, nástrojmi a návrhmi.<br />
<br />
* V Arch Linuxe sú dve strany: (1) príspevky od vývojárov a (2) príspevky od používateľov. Nečakajte, že tieto dve strany spolu splynú, ale že budú mať vzájomný vzťah kde si ktokoľvek môže vybrať čo chce a pridať do svojho stroja.<br />
<br />
* Nedovoľte, aby konfiguračné nástroje / grafické rozhrania (GUI) ovládali systém, ale aby ovládané používateľom. Nie je na tom nič zlé mať GUI, pokiaľ sa pridržiavate spomenutého princípu.<br />
<br />
* Nebuďte ovládaný nástrojmi a nebuďte závislí od toho, čo ponúkajú. Keď vyvíjatie alebo si vyberáte utilitku, mala by byť napísaná v hackovateľnej/čitateľnom problagramovacom jazyku (JAK, jednoduchá a krátka) aby sa umožnilo používateľom ju modifikovať, ak budú chcieť.<br />
<br />
* Základný vývoj Arch linuxu nebude nikdy v blízkej budúcnosti poskytovať žiadne "nováčikom priateľské" grafické rozhrania resp. utilitky.<br />
<br />
* My pokorní vývojári budeme naďalej poskytovať Arch ako solídny základ pre každého a kohokoľvek. Ak ho vy chete urobiť pekným, urobte.<br />
<br />
== Filozofia ==<br />
Systém hodnôt podľa ktorých sa Arch vyvíja.<br />
<br />
* JAK (Jednoduchý a krátky) je základom vývoja Archu.<br />
<br />
* V Archu je "jednoduchý" odlišný od toho čo zvažujú ostatné distribúcie. Učenie sa je dôležitejšie než niečo ľahko urobiť.<br />
<br />
* Spoliehať sa na GUI pri budovaní/používaní vášho systému len v konečnom dôsledku ublíži používateľovi. V nejakom časovom okaminu bude používateľ potrebovať vedieť všetko čo grafické rozhrania GUI v sebe skrývajú.<br />
<br />
* Ak sa pokúsite skryť komplexnosť systému, skončíte s ešte komplexnejším systémom. Namiesto toho sa pokúste urobiť systém jednoduchším a logickejším zvnútra.<br />
<br />
* Skôr alebo neskôr budete musieť nájsť informácie na webe a usenete (ak nebude postačovať man). Naučiť sa ako a kde informácie nájsť na nete by malo byť pre nováčika prvá vec čo sa naučí.<br />
<br />
* Keď používatelia povedia, že tá-a-tá distribúcia nie je ako tá-a-tá distribúcia, Arch dovoľuje používateľovi prispieť všetkym čím chce, za predpokladu, že to neprotirečí ideálom návrhu a filozofie.<br />
<br />
* Riešenie je nepožadovať od Arch Linuxu, aby vyvinul nástroje a dokumenty, ale snažiť sa pochopiť čo je cieľom a filozofiou AL... čo ho robí odlišným od iných.<br />
<br />
* Skvelá vec ohľadom príspevkov je to, že nepotrebujete nikoho povolenie ich vyrobiť. Nikto vás nemôže fyzicky zastaviť od napísania niečoho, čo vy (osobne) považujete za užitočné, aj keď "mocní čo sú" to nevidia ako požehnanie. Napíšte to a zverejnite vo fóre Používateľských Príspevkov. Ak sa to bude iným ľuďom páčiť, obdržíte spätnú väzbu. Ak to skoro každý okrem vás bude nenávidieť, no a čo? Zabralo vám to 20 minút napísať, a vy ste sa pri tom niečo naučili. Je to víťazná situácia za každých okolností.<br />
<br />
* Je taký, aký ho urobíte.<br />
<br />
== Komentáre ==<br />
Čo hovoria o Archu používatelia<br />
<br />
* Po tom, čo som strávil veľa času s inými distribúciami (debian, gentoo, mandrake, redhat, fedora, slackware) a dokonca aj FreeBSD si myslím, že som konečne našiel distribúciu akú som hľadal.<br />
<br />
* Vyskúšal som viacero distribúcií a dokonca zobral RHCE, ale vždy bolo na distribúciach, ktoré som vyskúšal, niečo čo som nemal rád.<br />
<br />
* Moja vysnená distribúcia vždy bola jednoduchosť Slackwareu so skutočnou podporou závislostí ako u Debianu. A hádajte čo, je to Arch.<br />
<br />
* Taktiež považujem Arch za svoju konečnú distribúciu.<br />
<br />
* Po vyskúšaní takmer všetkých dostupných distribúcií musím súhlasiť, že Arch je najlepší.<br />
<br />
* AHojte všetci. Práve som sa tu zaregistroval, aby som mohol ohlásiť všetky problémy ktoré mám, a poprosiť o pomoc. Vtip je v tom, že NEMÁM ŽIADNE PROBLÉMY!!! Skutočne tomu nemôžem uveriť, ale všetko proste funguje. Dnes som nainštaloval Arch, mal som drobný problém s xorg a nastavením zvuku, ale našiel som všetky odpovede čo som potreboval v dokuentácii a vo fórach.<br />
<br />
* Vyskúšal som Mandrake, Yoper, FC3/4, Mepis a Ubuntu. Hľadal som perfektnú distribúciu. Som rád, že som našiel Arch.<br />
<br />
----<br />
<br />
= ZA a PROTI =<br />
<br />
== ZA ==<br />
<br />
* optimalizovaná distribúcia pre i686<br />
* [[pacman]]: Upgrade celého systému je jeden príkaz 'pacman -Suy'<br />
* [[pacman]]: Ovládanie závislostí<br />
* [[pacman]]: nepotrebuje X<br />
* [[ABS]]: stačí napísať budovaciu funkciu len raz ... vybudovanie ďalšej verzie balíčka je extrémne ľahké<br />
* [[ABS]]: môžete vybudovať balíčky na vašom stroji jednym príkazom<br />
* najnovšie (čerstvé) balíčky<br />
* plne prispôsobiteľný<br />
* ľudia okolo neho sú jemní, motivovaní a schopní<br />
* Len 20 minút trvá mať plne funkčný systém<br />
* na ňom sa dá perfektne naučiť linux<br />
* nie je populárny, pretože ho nepoznajú<br />
<br />
== PROTI ==<br />
<br />
* [[pacman]]: potrebuje rýchle pripojenie na internet, aby bol vždy ľahko aktualizovaný<br />
* nie je populárny, pretože ho nepoznajú<br />
* nejaké konflikty kvôli používaniu najnovších knižníc<br />
* nedostatok nováčikom-priateľských vlastností</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5175Arch compared to other distributions (Slovenčina)2005-10-23T16:20:32Z<p>Firefox: /* Arch vs Frugalware */</p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
Táto stránka zhrňuje niektoré podobnosti a rozdiely medzi Archom a ostatnými distribúciami. Táto otázka sa opakovane objavuje a bolo by pekné mať štandardné reakcie. Prosím, majte na pamäti: najlepším spôsobom ako porovnať Arch s ostatnými distribúciami je, že si ho nainštalujete a vyskúšate sami. Arch má vynikajúcu používateľskú komunitu, ktorá vždy rada ochotne pomôže novým používateľom. Účelom zhrnutí uvedených nižšie je iba dať vám dostatok informácií, aby ste sa rozhodli, či je Arch naozaj pre vás.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Keďže Arch distribuuje binárky, je omnoho menej náročný na čas než Gentoo. Gentoo má viac balíčkov. Arch umožňuje aj binárnu aj zdrojovo založenú distribúciu. Je ľahšie vytvoriť PKGBUILD než ebuild. Gentoo je prenosnejší hneď od výroby, keďže balíčky sa budú kompilovať k vašej konkrétnej architektúre, zatiaľčo Arch je iba i686 (aj keď používateľmi založené vedľajšie projekty i586 a x64 sú vo vývoji). Nie je žiadny dokumentovaný dôkaz, že Gentoo je nejako rýchlejší než Arch.<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware a Arch sú oba 'jednoduché' distribúcie. Obidva používajú init skripty v štýle BSD. Arch dodáva omnoho mohutnejší systém spravovania balíčkov 'pacman', ktorý na rozdiel od štandardných nástrojov Slackwareu, umožňuje jednoduché automatické upgrady systému. Slackware sa považuje za konzervatívnejší vo svojich cykloch vydávania, uprednostňujúc osvedčené stabilné balíčky. Arch je v tomto smere omnoho viac progresívnejší. Arch je len i686, kdežto Slackware môže bežať aj na systémoch i486. Arch je veľmi dobrý systém pre používateľov Slacku ktorí chcú mohutnejšie spravovanie balíčkov alebo novšie balíčky.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch je jednoduchší než Debian. Arch má menej balíčkov. Arch poskutuje lepšiu podporu pre budovanie vašich vlastných balíčkov než akú poskytuje Debian. Arch je zhovievavejší čo sa týka 'non-free' balíčka ako je definované v GNU. Arch je optimalizovaný pre i686 a preto rýchlejší než Debian. Balíčky Archu sú novšie než balíčky Debianu (Arch current je často aktuálnejší než Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch má jednoduchší základ než Ubuntu. Ak chcete kompilovať svoje vlastné jadrá, vyskúšajte najnovšie projekty CVS, alebo sem-tam vybudujte program zo zdroja, Arch je vhodnejší. Ak však chcete rýchlo nainštalovať a hneď používať a nechcete sa pohrávať s črevami systému, tak je pre vás vhodnejší Ubuntu. Vo všeobecnosti, vývojárom a kutilom sa bude pravdepodobne viac páčiť Arch než Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux pochádza z Crux-u. Judd raz zhrnul ich rozdiely takto:<br />
:"Používal som Crux predtým, než som začal s Archom. Arch začal v podstate ako Crux. Potom som napísal pacmana a makepkg, aby som nahradil svoje bash pseudo balíčkové skripty (vybudoval som Arch na začiatok ako LFS systém). Takže tieto sú dve úplne odlišné samostatné distribúcie, ale technicky sú takmer rovnaké. Máme napríklad (oficiálne) podporu závislostí, hoci Crux má komunitu, ktorá poskytuje iné aspekty. Prt-get z dielňe CLC bude robiť elementárnu závislostnú logiku. Crux tiež ignoruje mnoho problémov ktoré máme, keďže je to veľmi minimalisticá sada balíčkov, v podstate čo používa Per a nič viac."<br />
<br />
==Arch vs Grafické distribúcie==<br />
Grafické distribúcie majú mnoho podobností, a Arch je od každej z nich veľmi odlišný. Arch je textovo založený a orientovaný na príkazový riadok. Arch je lepšia distribúcia ak sa chcete skutočne naučiť Linux. Graficky založené distribúcie sa zvyknú vydávať s grafickými (GUI) inštalátormi (napr. Anaconda vo Fedore) a s GUI nástrojmi na konfiguráciu systému (napr. Yast v SuSe). Konkrétne rozdiely medzi distribúciami sú popísané nižšie.<br />
<br />
==Arch vs Distribúcie založené na RPM==<br />
Balíčky RPM sú dostupné z mnoho, mnoho miest, avšak balíčky tretej strany majú často problémy so závislosťami, ako napríklad vyžadovanie staršej verzie nejakej knižnice. Taktiež je zmätok medzi RPM balíčkami pre Red Hat a RPM balíčkami pre Mandrake. (Tieto problémy som mal ako nováčik Linuxu s Mandrake 8.2, a možno už neodrážajú súčasný stav.) Pacman dokáže oveľa viac a je spoľahlivejší než RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora je vedľajším produktom distribúcie RedHat a už dlhší čas je sústavne jedna z najpopulárnejších distribúcií až dodnes. Z tohto dôvodu existuje početná komunita, množstvo pred-vyrobených balíčkov a podpora. Tak ako všetky distribúcie založené na RPM, spravovanie balíčkov je problém. Fedora dodala Yum ako front-end na spravovanie a získavanie RPM balíčkov a stanovenie ich závislostí. Tomuto systému chýba solídna integrácia yum-u a veľké časti Fedori stále používajú zastaralý a chybný systém up2date/anaconda/rpm. Fedora však inovuje a nedávno si vyslúžila pochvalu za integráciu SELinux a GCJ kompilovaných balíčkov, aby odstránila potrebu pre JRE od Sun-u. Fedora, ako je už notoricky známe, sa nesnaží podporovať mediálny formát mp3 kvôli patentovým otázkam.<br />
<br />
==Arch vs Mandrake==<br />
Mandrake, hoci je slávny vďaka svojmu inštalátorovi, je veľmi ruky-zväzujúca distribúcia, ktorá po nejakom čase môže byť otravná. Ďalším problémom je to, že je to distribúcia založená na RPM, ako bolo popísané vyššie. Arch umožňuje viac slobody a menej zväzovania rúk. S ním sa skutočne učíte.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse sa točí okolo svojho konfiguračného nástroja Yast, ktorý sa považuje za dobrý. Tento je pre konfiguračné požiadavky väčšiny používateľov obchod na jedno zastavenie. Arch neponúka takýto nástroj, keďže je to proti [[TheArchWay]]. Suse sa preto považuje za vhodnejšie pre menej skúsených používateľov, alebo pre tých, ktorí chcú jednoduchší život s očakávanou funkčnosťou hneď od výroby. Suse neponúka podporu mp3 hneď po inštalácii. Avšak môže sa ľahko pridať neskôr cez Yast.<br />
<br />
==Arch vs Frugalware==<br />
Arch je textovo založený a orientovaný na príkazový riadok. (Používateľ sa chce niečo naučiť.)<br />
Frugalware je akoby Arch ktorý sa chce stať podobný SuSe/Mandrive ? (Používateľ chce používať pracovnú plochu resp. pre menej skúsených používateľov.)<br />
Oba používajú pacman. Sú balíčky kompatibilné ?</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions&diff=5174Arch compared to other distributions2005-10-23T16:20:10Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
This page summarizes some of the similarities and differences between Arch and other distributions. This question comes up repeatedly and it would be nice to have a standard response. Please note: the best way to compare Arch to other distributions is to install it and try it yourself. Arch has a wonderful user community that is always willing to help new users. The summaries below are meant only to give you enough information to decide if Arch is really for you.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Because Arch distributes binary, it is much less time consuming than Gentoo. Gentoo has more packages. Arch allows both binary and source based distribution. PKGBUILDs are easier to create than ebuilds. Gentoo is more portable out of the box as packages will get compiled to your specific architecture, whereas as Arch is i686 only (although i586 and x64 user-based spinoff projects are underway). There is no documented proof that <br />
Gentoo is any faster than Arch.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux is descended from Crux. Judd once summarized the differences:<br />
:"I used Crux before starting Arch. Arch started out as Crux, pretty much. Then I wrote pacman and makepkg to replace my bash pseudo packaging scripts (I built Arch as an LFS system to begin). So the two are completely separate distros, but technically, they're almost the same. We have dependency support (officially) for example, although Crux has a community that provides other features. CLC's prt-get will do rudimentary dependency logic. Crux gets to ignore lots of problems we have too, since it's a very minimalistic package set, basically what Per uses and nothing else."<br />
<br />
==Arch vs Sorcerer/Lunar/Sourcemage==<br />
???<br />
==Arch vs Onebase==<br />
???<br />
<br />
==Arch vs Rock==<br />
???<br />
==Arch vs T2==<br />
???<br />
<br />
==Arch vs Graphical Distros==<br />
The graphical distros have a lot of similarities, and Arch is very different from any of them. Arch is text based and command-line oriented. Arch is a better distro if you want to truly learn Linux. Graphical-based distros tend to ship with GUI installers (like Fedora's Anaconda) and GUI system configuration tools (like Suse's Yast). Specific differences between distros are described below.<br />
albert frikie<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware and Arch are both 'simple' distributions. Both use BSD-style init scripts. Arch supplies a much more robust package management system in pacman, which unlike Slackware's standard tools, allows simple automatic system upgrades. Slackware is seen as more conservative in its release cycle, preferring proven stable packages. Arch is much more 'bleeding edge' in this respect. Arch is i686 only whereas Slackware can run on i486 systems. Arch is a very good system for Slack users who want more robust package management or more current packages.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch is simpler than Debian. Arch has fewer packages. Arch provides better support for building your own packages than Debian does. Arch is more lenient when it comes to 'non-free' package as defined by GNU. Arch is i686 optimized and thus faster than Debian (NO documented proof here either). Arch packages are more bleeding edge than Debian packages (Arch current is often more up to date than Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch has a simpler foundation than Ubuntu. If you like to compile your own kernels, try out bleeding edge CVS-only projects, or build a program from source every once in a while, Arch is better suited. If you want to get up and running quickly and not fiddle around with the guts of the system, Ubuntu is better suited. In general, developers and tinkerers will probably like Arch better than Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs RPM based Distros==<br />
RPM packages are available from many, many places, however third-party packages often have dependency issues, such as requiring an old version of a library. There is also confusion between RPM packages for Red Hat vs. RPM packages for Mandrake. (These are issues I had as a Linux newbie with Mandrake 8.2, and may not reflect the current situation.) pacman is much more powerful and reliable than RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora is a spin-off from the RedHat distribution and has continually been one of the most popular distributions to date. Therefore, there is a massive community and lots of pre-built packages and support available. Like all RPM-based distributions, package management is a problem. Fedora supplied Yum as a front-end to manage the acquistion of RPMs and dependency resolution. The system lacks solid yum intergration and large parts of Fedora still use the outdated and broken up2date/anaconda/rpm system. Fedora does innovate and recently earned kudos for integration of SELinux and GCJ compiled packages to remove the need for Sun's JRE. Fedora famously doesn't attempt to support the mp3 media format due to perceived patent issues.<br />
<br />
==Arch vs Mandrake==<br />
Mandrake, though famed for its installer is a very handholding distro which can get annoying after some time. Another problem is that it is a RPM based distro as discussed above. Arch allows much more freedom and less hand-holding. You actually learn.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse is centered around its well regarded Yast configuration tool. This is a one-stop shop for most users' configuration needs. Arch doesn't offer such a facility as it goes against the [[TheArchWay]]. Suse, therefore, is seen as more appropriate to less experienced users, or those who want a simpler life with expected functionality working out of the box. Suse doesn't offer mp3 support immediately, post-install. However, it can be easily added through Yast at a later date.<br />
<br />
==Arch vs Frugalware==<br />
Arch is text based and command-line oriented. (User want to learn.)<br />
Frugalware is a kind of arch that want to become a Suze/Mandriva like ? (User want to use a desktop or less experienced users.)<br />
Both use pacman. There package are compatible ?</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5173Arch compared to other distributions (Slovenčina)2005-10-23T16:19:11Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
Táto stránka zhrňuje niektoré podobnosti a rozdiely medzi Archom a ostatnými distribúciami. Táto otázka sa opakovane objavuje a bolo by pekné mať štandardné reakcie. Prosím, majte na pamäti: najlepším spôsobom ako porovnať Arch s ostatnými distribúciami je, že si ho nainštalujete a vyskúšate sami. Arch má vynikajúcu používateľskú komunitu, ktorá vždy rada ochotne pomôže novým používateľom. Účelom zhrnutí uvedených nižšie je iba dať vám dostatok informácií, aby ste sa rozhodli, či je Arch naozaj pre vás.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Keďže Arch distribuuje binárky, je omnoho menej náročný na čas než Gentoo. Gentoo má viac balíčkov. Arch umožňuje aj binárnu aj zdrojovo založenú distribúciu. Je ľahšie vytvoriť PKGBUILD než ebuild. Gentoo je prenosnejší hneď od výroby, keďže balíčky sa budú kompilovať k vašej konkrétnej architektúre, zatiaľčo Arch je iba i686 (aj keď používateľmi založené vedľajšie projekty i586 a x64 sú vo vývoji). Nie je žiadny dokumentovaný dôkaz, že Gentoo je nejako rýchlejší než Arch.<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware a Arch sú oba 'jednoduché' distribúcie. Obidva používajú init skripty v štýle BSD. Arch dodáva omnoho mohutnejší systém spravovania balíčkov 'pacman', ktorý na rozdiel od štandardných nástrojov Slackwareu, umožňuje jednoduché automatické upgrady systému. Slackware sa považuje za konzervatívnejší vo svojich cykloch vydávania, uprednostňujúc osvedčené stabilné balíčky. Arch je v tomto smere omnoho viac progresívnejší. Arch je len i686, kdežto Slackware môže bežať aj na systémoch i486. Arch je veľmi dobrý systém pre používateľov Slacku ktorí chcú mohutnejšie spravovanie balíčkov alebo novšie balíčky.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch je jednoduchší než Debian. Arch má menej balíčkov. Arch poskutuje lepšiu podporu pre budovanie vašich vlastných balíčkov než akú poskytuje Debian. Arch je zhovievavejší čo sa týka 'non-free' balíčka ako je definované v GNU. Arch je optimalizovaný pre i686 a preto rýchlejší než Debian. Balíčky Archu sú novšie než balíčky Debianu (Arch current je často aktuálnejší než Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch má jednoduchší základ než Ubuntu. Ak chcete kompilovať svoje vlastné jadrá, vyskúšajte najnovšie projekty CVS, alebo sem-tam vybudujte program zo zdroja, Arch je vhodnejší. Ak však chcete rýchlo nainštalovať a hneď používať a nechcete sa pohrávať s črevami systému, tak je pre vás vhodnejší Ubuntu. Vo všeobecnosti, vývojárom a kutilom sa bude pravdepodobne viac páčiť Arch než Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux pochádza z Crux-u. Judd raz zhrnul ich rozdiely takto:<br />
:"Používal som Crux predtým, než som začal s Archom. Arch začal v podstate ako Crux. Potom som napísal pacmana a makepkg, aby som nahradil svoje bash pseudo balíčkové skripty (vybudoval som Arch na začiatok ako LFS systém). Takže tieto sú dve úplne odlišné samostatné distribúcie, ale technicky sú takmer rovnaké. Máme napríklad (oficiálne) podporu závislostí, hoci Crux má komunitu, ktorá poskytuje iné aspekty. Prt-get z dielňe CLC bude robiť elementárnu závislostnú logiku. Crux tiež ignoruje mnoho problémov ktoré máme, keďže je to veľmi minimalisticá sada balíčkov, v podstate čo používa Per a nič viac."<br />
<br />
==Arch vs Grafické distribúcie==<br />
Grafické distribúcie majú mnoho podobností, a Arch je od každej z nich veľmi odlišný. Arch je textovo založený a orientovaný na príkazový riadok. Arch je lepšia distribúcia ak sa chcete skutočne naučiť Linux. Graficky založené distribúcie sa zvyknú vydávať s grafickými (GUI) inštalátormi (napr. Anaconda vo Fedore) a s GUI nástrojmi na konfiguráciu systému (napr. Yast v SuSe). Konkrétne rozdiely medzi distribúciami sú popísané nižšie.<br />
<br />
==Arch vs Distribúcie založené na RPM==<br />
Balíčky RPM sú dostupné z mnoho, mnoho miest, avšak balíčky tretej strany majú často problémy so závislosťami, ako napríklad vyžadovanie staršej verzie nejakej knižnice. Taktiež je zmätok medzi RPM balíčkami pre Red Hat a RPM balíčkami pre Mandrake. (Tieto problémy som mal ako nováčik Linuxu s Mandrake 8.2, a možno už neodrážajú súčasný stav.) Pacman dokáže oveľa viac a je spoľahlivejší než RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora je vedľajším produktom distribúcie RedHat a už dlhší čas je sústavne jedna z najpopulárnejších distribúcií až dodnes. Z tohto dôvodu existuje početná komunita, množstvo pred-vyrobených balíčkov a podpora. Tak ako všetky distribúcie založené na RPM, spravovanie balíčkov je problém. Fedora dodala Yum ako front-end na spravovanie a získavanie RPM balíčkov a stanovenie ich závislostí. Tomuto systému chýba solídna integrácia yum-u a veľké časti Fedori stále používajú zastaralý a chybný systém up2date/anaconda/rpm. Fedora však inovuje a nedávno si vyslúžila pochvalu za integráciu SELinux a GCJ kompilovaných balíčkov, aby odstránila potrebu pre JRE od Sun-u. Fedora, ako je už notoricky známe, sa nesnaží podporovať mediálny formát mp3 kvôli patentovým otázkam.<br />
<br />
==Arch vs Mandrake==<br />
Mandrake, hoci je slávny vďaka svojmu inštalátorovi, je veľmi ruky-zväzujúca distribúcia, ktorá po nejakom čase môže byť otravná. Ďalším problémom je to, že je to distribúcia založená na RPM, ako bolo popísané vyššie. Arch umožňuje viac slobody a menej zväzovania rúk. S ním sa skutočne učíte.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse sa točí okolo svojho konfiguračného nástroja Yast, ktorý sa považuje za dobrý. Tento je pre konfiguračné požiadavky väčšiny používateľov obchod na jedno zastavenie. Arch neponúka takýto nástroj, keďže je to proti [[TheArchWay]]. Suse sa preto považuje za vhodnejšie pre menej skúsených používateľov, alebo pre tých, ktorí chcú jednoduchší život s očakávanou funkčnosťou hneď od výroby. Suse neponúka podporu mp3 hneď po inštalácii. Avšak môže sa ľahko pridať neskôr cez Yast.<br />
<br />
==Arch vs Frugalware==<br />
Arch je textovo založený a orientovaný na príkazový riadok. (Používateľ sa chce niečo naučiť.)<br />
Frugalware je akoby Arch ktorý sa chce stať podobný SuSe/Mandrive ? (Používateľ chce používať pracovnú plochu resp. pre menej skúsených používateľov.)<br />
Oba používajú pacman. Sú balíčku kompatibilné ?</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions&diff=5172Arch compared to other distributions2005-10-23T16:14:52Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
This page summarizes some of the similarities and differences between Arch and other distributions. This question comes up repeatedly and it would be nice to have a standard response. Please note: the best way to compare Arch to other distributions is to install it and try it yourself. Arch has a wonderful user community that is always willing to help new users. The summaries below are meant only to give you enough information to decide if Arch is really for you.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Because Arch distributes binary, it is much less time consuming than Gentoo. Gentoo has more packages. Arch allows both binary and source based distribution. PKGBUILDs are easier to create than ebuilds. Gentoo is more portable out of the box as packages will get compiled to your specific architecture, whereas as Arch is i686 only (although i586 and x64 user-based spinoff projects are underway). There is no documented proof that <br />
Gentoo is any faster than Arch.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux is descended from Crux. Judd once summarized the differences:<br />
:"I used Crux before starting Arch. Arch started out as Crux, pretty much. Then I wrote pacman and makepkg to replace my bash pseudo packaging scripts (I built Arch as an LFS system to begin). So the two are completely separate distros, but technically, they're almost the same. We have dependency support (officially) for example, although Crux has a community that provides other features. CLC's prt-get will do rudimentary dependency logic. Crux gets to ignore lots of problems we have too, since it's a very minimalistic package set, basically what Per uses and nothing else."<br />
<br />
==Arch vs Sorcerer/Lunar/Sourcemage==<br />
???<br />
==Arch vs Onebase==<br />
???<br />
<br />
==Arch vs Rock==<br />
???<br />
==Arch vs T2==<br />
???<br />
<br />
==Arch vs Graphical Distros==<br />
The graphical distros have a lot of similarities, and Arch is very different from any of them. Arch is text based and command-line oriented. Arch is a better distro if you want to truly learn Linux. Graphical-based distros tend to ship with GUI installers (like Fedora's Anaconda) and GUI system configuration tools (like Suse's Yast). Specific differences between distros are described below.<br />
albert frikie<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware and Arch are both 'simple' distributions. Both use BSD-style init scripts. Arch supplies a much more robust package management system in pacman, which unlike Slackware's standard tools, allows simple automatic system upgrades. Slackware is seen as more conservative in its release cycle, preferring proven stable packages. Arch is much more 'bleeding edge' in this respect. Arch is i686 only whereas Slackware can run on i486 systems. Arch is a very good system for Slack users who want more robust package management or more current packages.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch is simpler than Debian. Arch has fewer packages. Arch provides better support for building your own packages than Debian does. Arch is more lenient when it comes to 'non-free' package as defined by GNU. Arch is i686 optimized and thus faster than Debian (NO documented proof here either). Arch packages are more bleeding edge than Debian packages (Arch current is often more up to date than Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch has a simpler foundation than Ubuntu. If you like to compile your own kernels, try out bleeding edge CVS-only projects, or build a program from source every once in a while, Arch is better suited. If you want to get up and running quickly and not fiddle around with the guts of the system, Ubuntu is better suited. In general, developers and tinkerers will probably like Arch better than Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs RPM based Distros==<br />
RPM packages are available from many, many places, however third-party packages often have dependency issues, such as requiring an old version of a library. There is also confusion between RPM packages for Red Hat vs. RPM packages for Mandrake. (These are issues I had as a Linux newbie with Mandrake 8.2, and may not reflect the current situation.) pacman is much more powerful and reliable than RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora is a spin-off from the RedHat distribution and has continually been one of the most popular distributions to date. Therefore, there is a massive community and lots of pre-built packages and support available. Like all RPM-based distributions, package management is a problem. Fedora supplied Yum as a front-end to manage the acquistion of RPMs and dependency resolution. The system lacks solid yum intergration and large parts of Fedora still use the outdated and broken up2date/anaconda/rpm system. Fedora does innovate and recently earned kudos for integration of SELinux and GCJ compiled packages to remove the need for Sun's JRE. Fedora famously doesn't attempt to support the mp3 media format due to perceived patent issues.<br />
<br />
==Arch vs Mandrake==<br />
Mandrake, though famed for its installer is a very handholding distro which can get annoying after some time. Another problem is that it is a RPM based distro as discussed above. Arch allows much more freedom and less hand-holding. You actually learn.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse is centered around its well regarded Yast configuration tool. This is a one-stop shop for most users' configuration needs. Arch doesn't offer such a facility as it goes against the [[TheArchWay]]. Suse, therefore, is seen as more appropriate to less experienced users, or those who want a simpler life with expected functionality working out of the box. Suse doesn't offer mp3 support immediately, post-install. However, it can be easily added through Yast at a later date.<br />
<br />
==Arch vs Frugalware==<br />
Arch is text based and command-line oriented. (User want to learn.)<br />
Frugalware is a kind of arch that want to become a Suze/Mandriva like ? (User want to use a desktop or less experienced users.)<br />
Both use pacman. There package are compatible ?</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Frequently_asked_questions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5171Frequently asked questions (Slovenčina)2005-10-23T16:11:39Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|FAQ}}<br />
{{i18n_entry|Français|FAQ(Français)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|FAQ常见问题集}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|FAQ_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
[[Category:General]]<br />
Najprv si prečítajte [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [[Devland]]. Všetky tri obsahujú nemalé množstvo informácií o ArchLinuxe.<br />
<br />
----<br />
<br />
<br />
<br />
==Q) Som úplný začiatočník v Linuxe. Mal by som používať Arch?==<br />
'''A)''' Táto otázka bola (a stále je) dosť diskutovaná. Arch je určený pokročilejším používateľom Linuxu, ale niektorí ľudia cítia, že "Arch je dobré miesto na začatie". Ak ste začiatočník a chcete používať Arch, varujeme vás, že MUSÍTE mať vôľu učiť sa. Prv než budete klásť akékoľvek otázky, urobte vlastný nezávislý prieskum cez google, prehľadajte Wiki, a hľadajte na fóre (a čítajte minulé otázky FAQ). Ak to urobíte, mali by ste byť OK. Taktiež majte na pamäti, že mnoho ľudí nechce stále dookola odpovedať na tie isté základné otázky, takže sa vystavujete tomuto prostrediu. Existuje dôvod prečo tieto prostriedky boli vytvorené/urobené dostupnými pre vás. Mohli by ste sa tiež pozrieť na [[sprievodcu ArchLinuxom pre nováčikov|ArchLinux Newbie Guide]] <br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Našiel som chybu v balíčku X, čo by som mal urobiť?==<br />
'''A)''' Najprv potrebujete zistiť, či táto chyba je niečo, čo môže tím Archu opraviť. Niekedy nie je (to že padá firefox môže byť dôsledkom chyby tímu Mozilla) - toto sa nazýva ''upstream error'' (protiprúdová chyba). Ak to je problém Archu, je séria krokov ktoré môžete vykonať:<br />
#Hľadajte informácie na fórach. Pozrite, či si to nevšimol aj niekto iný.<br />
#Oznámte to udržiavateľovi balíčka. Pre túto informáciu skúste "pacman -Qi <názov balíčka>".<br />
#Odošlite správu o chybe s detailnými informáciami na http://bugs.archlinux.org<br />
#Napíšte príspevok do fóra ak chcete, kde podrobne opíšete problém a skutočnosť, že ste už o tom podali správu. Toto pomôže mnohým ľuďom, aby neposielali správu o tej istej chybe.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Bude mať Arch databázu pre pacman?==<br />
'''A)''' Možno. O tejto otázke prebieha diskusia.<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11193<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=10898<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman je pomalý! Ako by sa mohli zlepšiť počiatočné časy spustenia?==<br />
'''A)''' Pozri predošlú otázku ohľadne databázového pozadia (back-endu) pre pacman. Iba prvé spustenie pacmanu po nabootovaní by malo byť pomalé. Potom už sú vo všeobecnosti veci cachované. I tak však je počiatočný stav spustenia pre niektorých problémom. Tento problém sa rozoberá v diskusii.<br />
Ak ste na ReiserFS, sú tu záležitosti týkajúce sa fragmentácie, ktoré spomaľujú pacmana viac než treba. Pozrite si na pomoc toto vlákno:<br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11840<br />
<br />
Od verzie 2.9.6, balíček pacman obsahuje bash skript s názvom <tt>pacman-optimize</tt> ktorý by mal pomôcť každému, kto zažíva pomalé časy spustenia.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Balíčky Archu majú dodržiavať dohodu o jedinečných názvoch, ale .pkg.tar.gz je príliš dlhé a mätúce==<br />
'''A)''' O tom sa diskutovalo na poštovom zozname Archu. Niektorí navrhovali príponu súboru .pac. Pokiaľ viem, momentálne nie je žiadny plán meniť príponu balíčkov.<br />
Ako to povedal jeden z vývojarov Archu, Tobias Kieslich, "Balíček '''je''' gzipovaný tarball! A môže byť otvorený, prezeraný a manipulovaný akoukoľvek aplikáciou schopnou tar-u. Naviac, väčšina aplikácií správne detekuje mime-typ."<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje knižnicu, aby ostatné aplikácie mohli mať ľahko prístup k informáciám o balíčku==<br />
'''A)''' Na knižnici pre pacman sa pracuje.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje grafické rozhranie==<br />
'''A)''' Čítali ste [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [http://www.archlinux.org/docs/en/guide/devland/devland.html DevLand]?<br />
Odpoveď je v podstate že vývojový tím Archu ho nebude poskytovať. Kľudne môžete použiť jeden z dostupných poskytovanými používateľmi. V časti odkazy je ich pekný zoznam [[UserContributionsPage]].<br />
Keď už bude knižnica pre pacman hotová, bude pre rozličné grafické rozhrania omnoho ľahšie interagovať s balíčkami Archu.<br />
A mimochodom: toto nie je otázka ale oznamovacia veta. ;-)<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Pacman potrebuje vlastnosť (fičúru) X!==<br />
'''A)''' Čítali ste [[TheArchWay]] a [[ArchLinux]] a [[Devland]]?<br />
Filozofia Archu je "Čím Jednoduchšie". Ak si myslíte, že váš nápad je opodstatnený a neprotirečí tomuto jednoduchému mottu, tak potom o tom kľudne diskutujte na [http://bbs.archlinux.org/ Arch fóre]<br />
Taktiež asi budete chcieť sa pozrieť [http://bugs.archlinux.org sem], je to miesto na požiadavky vlastností ak ich považujete za dôležité.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje lepší inštalátor. Možno grafický (GUI) inštalátor.==<br />
'''A)''' Diskusia o "lepšom" inštalátorovi je subjektívny názor. Najlepším spôsobom ako sa vysporiadať s týmito otázkami je prispôsobiť insštalátor "spôsobu archu". Ak tento názor na lepší inštalátor bude podložený konkrétnejšími argumentami, možno že sa bude brať do úvahy pri ďalšom vývoji inštalátora.<br />
''Windows používa textovo založený inštalátor, FWIW''<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac tlače (t.j. reklamy)==<br />
'''A)''' Archu sa dostáva veľa tlače tak ako je. Cieľom ArchLinuxu nie je byť veľký. Cieľom je byť dobre urobený. Nech rast nastáva prirodzene. Snažiť sa nútiť ho rásť príliš rýchlo len spôsobí problémy.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje menej tlače==<br />
'''A)''' Podobne k tomu čo je uvedené vyššie, nesnažte sa obmedziť prirodzený rast. Viac používateľov môže znamenať viac vývojárov čo budú pracovať na ArchLinuxe. Toto síce môže spôsobiť nejaké organizačné problémy na "vrchu", ale s nimi sa bude zaoberať keď nastanú.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac vývojárov==<br />
'''A)''' Možné to je. Cíťte sa slobodný dobrovoľne obetovať váš čas! Navštívte fóra, irc kanály, poštové zoznamy, a pozrite čo je treba urobiť.<br />
Vždy je potreba dokumentácie, pozri [[DocumentRequests]] či sa niečo nechystá.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje vetvu stabilných balíčkov==<br />
'''A)'''<br />
KOMENTÁR: "Stručne, pre mňa je Arch dosť pevný ako skala."<br />
<br />
REAKCIA: To záleží na type práce na ktorú často používame náš stroj. Napríklad, pri kancelárskej práci nechceme aby naša tlačiareň prestala fungovať alebo pri multimedálnej aby CD sa prestalo napaľovať. Alebo webovské vyvíjanie nášho ftp klienta. Momentálne som znechutený z KDE-3.4 keď som stratil všetky svoje záložky v kbear (ftp). Nová záložka sa nedá uložiť.<br />
<br />
RIEŠENIE: Existuje '''release''' '''repo''' čo funguje ako stabilné, avšak nemá všetky balíčky. Avšak uvažuje sa o doplnení všetkých (kde, gnome, atď). <br><br />
ftp://ftp.archlinux.org/release/os/i686/<br />
<br />
Viac si prečítajte: <br><br />
http://bbs.archlinux.org/viewtopic.php?t=11288<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje viac dokumentácie==<br />
'''A)''' Dokumentácia sa neobjavuje '''ex-nihilo'''. Po prehľadaní fóra, a wiki, ak nemôžete nájsť potrebnú dokumentáciu, pokúste sa ju vytvoriť. Začnite stránku na wiki, a pošlite ohľadom toho príspevok na fóra. Možno ostatní ľudia majú v danej oblasti skúsenosti, alebo sú aspoň ochotní pomôcť.<br />
Ak nikto nepomôže, nebuďte sklamaný. Keď dokončíte svoju dokumentáciu, ostatní ju pravdepodobne budú považovať za extrémne hodnotný zdroj.<br />
Vždy je potreba pre dokumentáciu, pozri [[DocumentRequests]] či sa niečo nechystá.<br />
<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje byť priateľskejší k nováčikom==<br />
'''A)''' Prv než začneme diskusiu o priateľskosti k nováčikom, je treba si najprv definovať čo to je "priateľskejší k nováčikom". Prosím, pozrite si otázku ohľadne lepšieho inštalátora.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Nováčikovia sú otravní. Nech idú preč.==<br />
'''A)''' <Filozofická diskusia><br />
Časťou toho, že sme ľudia je akceptovať tiež iných ľudí.<br />
</Filozofická diskusia><br />
<br />
Najlepším spôsobom ako sa vysporiadať s nováčikmi je dopredu ich neodsudzovať. Niekto môže mať spoločný problém, dokonca aj keď si prečítali dokumentáciu; každému niečo ujde. Kričať na nich nepomôže. Použite svoje najlepšie správanie a ignorujte ľudí ktorých nemáte radi namiesto začatia boja.<br />
<br />
Nováčikom najlepšie pomôžete ak ich budete viesť k nájdeniu správnych informácii. Obzvlášť nováčikovia prechádzajúci z Windowsu môžu mať ťažké chvíľky nájsť informácie; nie vždy sú na tom mieste kde by ich čakali. Porovnajte si to s nájdením správneho slova pri učení sa cudzieho jazyka: môžete sa opýtať učiteľa, aby vám správne preložil dané slovo, ale vždy zabudnete čo to slovo znamená. Avšak, keď si ho vyhľadáte sami v slovníku, už ho nikdy nezabudnete.<br />
<br />
----<br />
<br />
==Q) Arch potrebuje právnickú osobu (firmu) ktorá by ho kryla==<br />
'''A)''' <sem vložte informácie><br />
<br />
----</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5120Arch compared to other distributions (Slovenčina)2005-10-19T11:23:54Z<p>Firefox: /* Arch vs Slackware */</p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
Táto stránka zhrňuje niektoré podobnosti a rozdiely medzi Archom a ostatnými distribúciami. Táto otázka sa opakovane objavuje a bolo by pekné mať štandardné reakcie. Prosím, majte na pamäti: najlepším spôsobom ako porovnať Arch s ostatnými distribúciami je, že si ho nainštalujete a vyskúšate sami. Arch má vynikajúcu používateľskú komunitu, ktorá vždy rada ochotne pomôže novým používateľom. Účelom zhrnutí uvedených nižšie je iba dať vám dostatok informácií, aby ste sa rozhodli, či je Arch naozaj pre vás.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Keďže Arch distribuuje binárky, je omnoho menej náročný na čas než Gentoo. Gentoo má viac balíčkov. Arch umožňuje aj binárnu aj zdrojovo založenú distribúciu. Je ľahšie vytvoriť PKGBUILD než ebuild. Gentoo je prenosnejší hneď od výroby, keďže balíčky sa budú kompilovať k vašej konkrétnej architektúre, zatiaľčo Arch je iba i686 (aj keď používateľmi založené vedľajšie projekty i586 a x64 sú vo vývoji). Nie je žiadny dokumentovaný dôkaz, že Gentoo je nejako rýchlejší než Arch.<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware a Arch sú oba 'jednoduché' distribúcie. Obidva používajú init skripty v štýle BSD. Arch dodáva omnoho mohutnejší systém spravovania balíčkov 'pacman', ktorý na rozdiel od štandardných nástrojov Slackwareu, umožňuje jednoduché automatické upgrady systému. Slackware sa považuje za konzervatívnejší vo svojich cykloch vydávania, uprednostňujúc osvedčené stabilné balíčky. Arch je v tomto smere omnoho viac progresívnejší. Arch je len i686, kdežto Slackware môže bežať aj na systémoch i486. Arch je veľmi dobrý systém pre používateľov Slacku ktorí chcú mohutnejšie spravovanie balíčkov alebo novšie balíčky.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch je jednoduchší než Debian. Arch má menej balíčkov. Arch poskutuje lepšiu podporu pre budovanie vašich vlastných balíčkov než akú poskytuje Debian. Arch je zhovievavejší čo sa týka 'non-free' balíčka ako je definované v GNU. Arch je optimalizovaný pre i686 a preto rýchlejší než Debian. Balíčky Archu sú novšie než balíčky Debianu (Arch current je často aktuálnejší než Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch má jednoduchší základ než Ubuntu. Ak chcete kompilovať svoje vlastné jadrá, vyskúšajte najnovšie projekty CVS, alebo sem-tam vybudujte program zo zdroja, Arch je vhodnejší. Ak však chcete rýchlo nainštalovať a hneď používať a nechcete sa pohrávať s črevami systému, tak je pre vás vhodnejší Ubuntu. Vo všeobecnosti, vývojárom a kutilom sa bude pravdepodobne viac páčiť Arch než Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux pochádza z Crux-u. Judd raz zhrnul ich rozdiely takto:<br />
:"Používal som Crux predtým, než som začal s Archom. Arch začal v podstate ako Crux. Potom som napísal pacmana a makepkg, aby som nahradil svoje bash pseudo balíčkové skripty (vybudoval som Arch na začiatok ako LFS systém). Takže tieto sú dve úplne odlišné samostatné distribúcie, ale technicky sú takmer rovnaké. Máme napríklad (oficiálne) podporu závislostí, hoci Crux má komunitu, ktorá poskytuje iné aspekty. Prt-get z dielňe CLC bude robiť elementárnu závislostnú logiku. Crux tiež ignoruje mnoho problémov ktoré máme, keďže je to veľmi minimalisticá sada balíčkov, v podstate čo používa Per a nič viac."<br />
<br />
==Arch vs Grafické distribúcie==<br />
Grafické distribúcie majú mnoho podobností, a Arch je od každej z nich veľmi odlišný. Arch je textovo založený a orientovaný na príkazový riadok. Arch je lepšia distribúcia ak sa chcete skutočne naučiť Linux. Graficky založené distribúcie sa zvyknú vydávať s grafickými (GUI) inštalátormi (napr. Anaconda vo Fedore) a s GUI nástrojmi na konfiguráciu systému (napr. Yast v SuSe). Konkrétne rozdiely medzi distribúciami sú popísané nižšie.<br />
<br />
==Arch vs Distribúcie založené na RPM==<br />
Balíčky RPM sú dostupné z mnoho, mnoho miest, avšak balíčky tretej strany majú často problémy so závislosťami, ako napríklad vyžadovanie staršej verzie nejakej knižnice. Taktiež je zmätok medzi RPM balíčkami pre Red Hat a RPM balíčkami pre Mandrake. (Tieto problémy som mal ako nováčik Linuxu s Mandrake 8.2, a možno už neodrážajú súčasný stav.) Pacman dokáže oveľa viac a je spoľahlivejší než RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora je vedľajším produktom distribúcie RedHat a už dlhší čas je sústavne jedna z najpopulárnejších distribúcií až dodnes. Z tohto dôvodu existuje početná komunita, množstvo pred-vyrobených balíčkov a podpora. Tak ako všetky distribúcie založené na RPM, spravovanie balíčkov je problém. Fedora dodala Yum ako front-end na spravovanie a získavanie RPM balíčkov a stanovenie ich závislostí. Tomuto systému chýba solídna integrácia yum-u a veľké časti Fedori stále používajú zastaralý a chybný systém up2date/anaconda/rpm. Fedora však inovuje a nedávno si vyslúžila pochvalu za integráciu SELinux a GCJ kompilovaných balíčkov, aby odstránila potrebu pre JRE od Sun-u. Fedora, ako je už notoricky známe, sa nesnaží podporovať mediálny formát mp3 kvôli patentovým otázkam.<br />
<br />
==Arch vs Mandrake==<br />
Mandrake, hoci je slávny vďaka svojmu inštalátorovi, je veľmi ruky-zväzujúca distribúcia, ktorá po nejakom čase môže byť otravná. Ďalším problémom je to, že je to distribúcia založená na RPM, ako bolo popísané vyššie. Arch umožňuje viac slobody a menej zväzovania rúk. S ním sa skutočne učíte.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse sa točí okolo svojho konfiguračného nástroja Yast, ktorý sa považuje za dobrý. Tento je pre konfiguračné požiadavky väčšiny používateľov obchod na jedno zastavenie. Arch neponúka takýto nástroj, keďže je to proti [[TheArchWay]]. Suse sa preto považuje za vhodnejšie pre menej skúsených používateľov, alebo pre tých, ktorí chcú jednoduchší život s očakávanou funkčnosťou hneď od výroby. Suse neponúka podporu mp3 hneď po inštalácii. Avšak môže sa ľahko pridať neskôr cez Yast.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5119Arch compared to other distributions (Slovenčina)2005-10-19T11:20:53Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
Táto stránka zhrňuje niektoré podobnosti a rozdiely medzi Archom a ostatnými distribúciami. Táto otázka sa opakovane objavuje a bolo by pekné mať štandardné reakcie. Prosím, majte na pamäti: najlepším spôsobom ako porovnať Arch s ostatnými distribúciami je, že si ho nainštalujete a vyskúšate sami. Arch má vynikajúcu používateľskú komunitu, ktorá vždy rada ochotne pomôže novým používateľom. Účelom zhrnutí uvedených nižšie je iba dať vám dostatok informácií, aby ste sa rozhodli, či je Arch naozaj pre vás.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Keďže Arch distribuuje binárky, je omnoho menej náročný na čas než Gentoo. Gentoo má viac balíčkov. Arch umožňuje aj binárnu aj zdrojovo založenú distribúciu. Je ľahšie vytvoriť PKGBUILD než ebuild. Gentoo je prenosnejší hneď od výroby, keďže balíčky sa budú kompilovať k vašej konkrétnej architektúre, zatiaľčo Arch je iba i686 (aj keď používateľmi založené vedľajšie projekty i586 a x64 sú vo vývoji). Nie je žiadny dokumentovaný dôkaz, že Gentoo je nejako rýchlejší než Arch.<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware a Arch sú oba 'jednoduché' distribúcie. Obidva používajú init skripty v štýle BSD. Arch dodáva omnoho mohutnejší systém spravovania balíčkov 'pacman', ktorý na rozdiel od štandardných nástrojov Slackwareu, umožňuje jednoduché automatické upgrady systému. Slackware sa považuje za ako konzervatívnejší vo svojich cykloch vydávania, uprednostňujúc osvedčené stabilné balíčky. Arch je v tomto smere omnoho viac progresívnejší. Arch je len i686, kdežto Slackware môže bežať aj na systémoch i486. Arch je veľmi dobrý systém pre používateľov Slacku ktorí chcú mohutnejšie spravovanie balíčkov alebo novšie balíčky.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch je jednoduchší než Debian. Arch má menej balíčkov. Arch poskutuje lepšiu podporu pre budovanie vašich vlastných balíčkov než akú poskytuje Debian. Arch je zhovievavejší čo sa týka 'non-free' balíčka ako je definované v GNU. Arch je optimalizovaný pre i686 a preto rýchlejší než Debian. Balíčky Archu sú novšie než balíčky Debianu (Arch current je často aktuálnejší než Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch má jednoduchší základ než Ubuntu. Ak chcete kompilovať svoje vlastné jadrá, vyskúšajte najnovšie projekty CVS, alebo sem-tam vybudujte program zo zdroja, Arch je vhodnejší. Ak však chcete rýchlo nainštalovať a hneď používať a nechcete sa pohrávať s črevami systému, tak je pre vás vhodnejší Ubuntu. Vo všeobecnosti, vývojárom a kutilom sa bude pravdepodobne viac páčiť Arch než Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux pochádza z Crux-u. Judd raz zhrnul ich rozdiely takto:<br />
:"Používal som Crux predtým, než som začal s Archom. Arch začal v podstate ako Crux. Potom som napísal pacmana a makepkg, aby som nahradil svoje bash pseudo balíčkové skripty (vybudoval som Arch na začiatok ako LFS systém). Takže tieto sú dve úplne odlišné samostatné distribúcie, ale technicky sú takmer rovnaké. Máme napríklad (oficiálne) podporu závislostí, hoci Crux má komunitu, ktorá poskytuje iné aspekty. Prt-get z dielňe CLC bude robiť elementárnu závislostnú logiku. Crux tiež ignoruje mnoho problémov ktoré máme, keďže je to veľmi minimalisticá sada balíčkov, v podstate čo používa Per a nič viac."<br />
<br />
==Arch vs Grafické distribúcie==<br />
Grafické distribúcie majú mnoho podobností, a Arch je od každej z nich veľmi odlišný. Arch je textovo založený a orientovaný na príkazový riadok. Arch je lepšia distribúcia ak sa chcete skutočne naučiť Linux. Graficky založené distribúcie sa zvyknú vydávať s grafickými (GUI) inštalátormi (napr. Anaconda vo Fedore) a s GUI nástrojmi na konfiguráciu systému (napr. Yast v SuSe). Konkrétne rozdiely medzi distribúciami sú popísané nižšie.<br />
<br />
==Arch vs Distribúcie založené na RPM==<br />
Balíčky RPM sú dostupné z mnoho, mnoho miest, avšak balíčky tretej strany majú často problémy so závislosťami, ako napríklad vyžadovanie staršej verzie nejakej knižnice. Taktiež je zmätok medzi RPM balíčkami pre Red Hat a RPM balíčkami pre Mandrake. (Tieto problémy som mal ako nováčik Linuxu s Mandrake 8.2, a možno už neodrážajú súčasný stav.) Pacman dokáže oveľa viac a je spoľahlivejší než RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora je vedľajším produktom distribúcie RedHat a už dlhší čas je sústavne jedna z najpopulárnejších distribúcií až dodnes. Z tohto dôvodu existuje početná komunita, množstvo pred-vyrobených balíčkov a podpora. Tak ako všetky distribúcie založené na RPM, spravovanie balíčkov je problém. Fedora dodala Yum ako front-end na spravovanie a získavanie RPM balíčkov a stanovenie ich závislostí. Tomuto systému chýba solídna integrácia yum-u a veľké časti Fedori stále používajú zastaralý a chybný systém up2date/anaconda/rpm. Fedora však inovuje a nedávno si vyslúžila pochvalu za integráciu SELinux a GCJ kompilovaných balíčkov, aby odstránila potrebu pre JRE od Sun-u. Fedora, ako je už notoricky známe, sa nesnaží podporovať mediálny formát mp3 kvôli patentovým otázkam.<br />
<br />
==Arch vs Mandrake==<br />
Mandrake, hoci je slávny vďaka svojmu inštalátorovi, je veľmi ruky-zväzujúca distribúcia, ktorá po nejakom čase môže byť otravná. Ďalším problémom je to, že je to distribúcia založená na RPM, ako bolo popísané vyššie. Arch umožňuje viac slobody a menej zväzovania rúk. S ním sa skutočne učíte.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse sa točí okolo svojho konfiguračného nástroja Yast, ktorý sa považuje za dobrý. Tento je pre konfiguračné požiadavky väčšiny používateľov obchod na jedno zastavenie. Arch neponúka takýto nástroj, keďže je to proti [[TheArchWay]]. Suse sa preto považuje za vhodnejšie pre menej skúsených používateľov, alebo pre tých, ktorí chcú jednoduchší život s očakávanou funkčnosťou hneď od výroby. Suse neponúka podporu mp3 hneď po inštalácii. Avšak môže sa ľahko pridať neskôr cez Yast.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_compared_to_other_distributions_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5118Arch compared to other distributions (Slovenčina)2005-10-19T09:28:24Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:General]]<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|Arch im Vergleich mit anderen Distributionen}}<br />
{{i18n_entry|Français|Arch Comparée Aux Autres Distros}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|Arch_x_Outras(Português_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|English|Arch Compared To Other Distros}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|Arch 与其他发行版的比较}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|Arch vs Ostatné distribúcie}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
This page summarizes some of the similarities and differences between Arch and other distributions. This question comes up repeatedly and it would be nice to have a standard response. Please note: the best way to compare Arch to other distributions is to install it and try it yourself. Arch has a wonderful user community that is always willing to help new users. The summaries below are meant only to give you enough information to decide if Arch is really for you.<br />
<br />
==Arch vs Gentoo==<br />
Because Arch distributes binary, it is much less time consuming than Gentoo. Gentoo has more packages. Arch allows both binary and source based distribution. PKGBUILDs are easier to create than ebuilds. Gentoo is more portable out of the box as packages will get compiled to your specific architecture, whereas as Arch is i686 only (although i586 and x64 user-based spinoff projects are underway). There is no documented proof that <br />
Gentoo is any faster than Arch.<br />
<br />
==Arch vs Slackware==<br />
Slackware and Arch are both 'simple' distributions. Both use BSD-style init scripts. Arch supplies a much more robust package management system in pacman, which unlike Slackware's standard tools, allows simple automatic system upgrades. Slackware is seen as more conservative in its release cycle, preferring proven stable packages. Arch is much more 'bleeding edge' in this respect. Arch is i686 only whereas Slackware can run on i486 systems. Arch is a very good system for Slack users who want more robust package management or more current packages.<br />
<br />
==Arch vs Debian==<br />
Arch is simpler than Debian. Arch has fewer packages. Arch provides better support for building your own packages than Debian does. Arch is more lenient when it comes to 'non-free' package as defined by GNU. Arch is i686 optimized and thus faster than Debian. Arch packages are more bleeding edge than Debian packages (Arch current is often more up to date than Debian unstable!)<br />
<br />
==Arch vs Ubuntu==<br />
Arch has a simpler foundation than Ubuntu. If you like to compile your own kernels, try out bleeding edge CVS-only projects, or build a program from source every once in a while, Arch is better suited. If you want to get up and running quickly and not fiddle around with the guts of the system, Ubuntu is better suited. In general, developers and tinkerers will probably like Arch better than Ubuntu.<br />
<br />
==Arch vs Crux==<br />
Arch Linux is descended from Crux. Judd once summarized the differences:<br />
:"I used Crux before starting Arch. Arch started out as Crux, pretty much. Then I wrote pacman and makepkg to replace my bash pseudo packaging scripts (I built Arch as an LFS system to begin). So the two are completely separate distros, but technically, they're almost the same. We have dependency support (officially) for example, although Crux has a community that provides other features. CLC's prt-get will do rudimentary dependency logic. Crux gets to ignore lots of problems we have too, since it's a very minimalistic package set, basically what Per uses and nothing else."<br />
<br />
==Arch vs Graphical Distros==<br />
The graphical distros have a lot of similarities, and Arch is very different from any of them. Arch is text based and command-line oriented. Arch is a better distro if you want to truly learn Linux. Graphical-based distros tend to ship with GUI installers (like Fedora's Anaconda) and GUI system configuration tools (like Suse's Yast). Specific differences between distros are described below.<br />
<br />
==Arch vs RPM based Distros==<br />
RPM packages are available from many, many places, however third-party packages often have dependency issues, such as requiring an old version of a library. There is also confusion between RPM packages for Red Hat vs. RPM packages for Mandrake. (These are issues I had as a Linux newbie with Mandrake 8.2, and may not reflect the current situation.) pacman is much more powerful and reliable than RPM.<br />
<br />
==Arch vs Fedora==<br />
Fedora is a spin-off from the RedHat distribution and has continually been one of the most popular distributions to date. Therefore, there is a massive community and lots of pre-built packages and support available. Like all RPM-based distributions, package management is a problem. Fedora supplied Yum as a front-end to manage the acquistion of RPMs and dependency resolution. The system lacks solid yum intergration and large parts of Fedora still use the outdated and broken up2date/anaconda/rpm system. Fedora does innovate and recently earned kudos for integration of SELinux and GCJ compiled packages to remove the need for Sun's JRE. Fedora famously doesn't attempt to support the mp3 media format due to perceived patent issues.<br />
<br />
==Arch vs Mandrake==<br />
Mandrake, though famed for its installer is a very handholding distro which can get annoying after some time. Another problem is that it is a RPM based distro as discussed above. Arch allows much more freedom and less hand-holding. You actually learn.<br />
<br />
==Arch vs SuSE==<br />
Suse is centered around its well regarded Yast configuration tool. This is a one-stop shop for most users' configuration needs. Arch doesn't offer such a facility as it goes against the [[TheArchWay]]. Suse, therefore, is seen as more appropriate to less experienced users, or those who want a simpler life with expected functionality working out of the box. Suse doesn't offer mp3 support immediately, post-install. However, it can be easily added through Yast at a later date.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Main_page_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5117Main page (Slovenčina)2005-10-19T09:27:28Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>__NOTOC__ __NOEDITSECTION__<br />
{{Navigate_i18n_mainpages}}{{newpagelinksmain}}<br />
=== ArchLinux Wiki ===<br />
Vitajte na [[ArchLinux]] Wiki. <br />
<br />
{{sn|Začíname:<br />
* [[ArchLinux (Slovenčina)|ArchLinux]]<br />
* [[Arch vs Ostatné distribúcie|Arch vs ostatné]]<br />
* [[FAQ (Slovenčina)|FAQ]]<br />
* [[Ako je to v Archu]]<br />
* [[ArchWiki tutoriál]]<br />
}}<br />
==== Wiki Novinky ====<br />
Z času na čas sa vyskytne nejaká novinka hodná oznámenia, ale len pre wiki. V takýchto prípadoch, skontrolujte stránku [[Wiki News]] ohľadom najnovších informácií o Wiki.<br />
<br />
==== Veci ktoré treba vidieť a urobiť ====<br />
Toto je jednoduchý zoznam miest vo wiki. Väčšina wiki je prehliadateľná cez <b>navigačnú lištu</b> na ľavej a pravej strane, a cez upravovacie a funkčné <b>panely</b> na vrchu. V spodnej časti nájdete hypertextové odkazy (linky) na ostatné stránky Arch linuxu. <br />
<br />
==== Ako na to ====<br />
Máte problémy s konfiguráciou niečoho? Neviete kde to nájsť? <br><br />
Možno nájdete niečo užitočné v [[:Category:HowTos|kategórii Ako na to]]. Navigujte cez kategórie, a pokúste sa nájsť čo hľadáte. Ak to nenájdete, skúste použiť vyhľadávaci box pod navigačnou lištou.<br />
<br />
==== Vytváranie vašich vlastných stránok ====<br />
Ak chcete začať upravovať stránky, musíte si vytvoriť vlastné konto. Po jeho vytvorení sa môžete pohrať v [[Sandbox]] aby ste sa oboznámili so značkovacím systémom ArchWiki. Vaša používateľská stránka je ďaľším dobrým miestom na hranie. V [[:Category:Help|kategórii Wiki Help]] je zoznam jednoduchej syntaxe. Tento odkaz je tiež na navigačnej lište.<br />
<br />
==== Kontakty ====<br />
Pre akékoľvek otázky a návrhy pozrite [[ContactList]]<br />
<br />
{{navigatearchlinux|}}</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5115Arch Linux (Slovenčina)2005-10-18T22:03:28Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= Čo je to Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux je '''distribúcia linuxu optimalizovaná pre i686''', ktorá bola pôvodne založená na myšlienkách CRUX-u, skvelej distribúcie, ktorú vyvinul Per Lidén.<br />
<br />
== Výhody ==<br />
Arch je rýchly, nenáročný, flexibilný a jednoduchý. Nie sú to síce veľmi chytľavé módne slová, ale sú všetky pravdivé. Arch je optimalizovaný pre procesory i686, takže získate viac z vášho cyklu CPU. V porovnaní s Red Hat-om a inými, je nenáročný na hardware a jeho jednoduchý dizajn ho robí ľahko rozšíriteľným a prispôsobiteľným na ľubovoľný systém, ktorý budujete.<br />
<br />
== Jedinečný systém spravovania balíčkov ==<br />
Ten je zabezpečený binárnym balíčkovým systémom - [[pacman]] - ktorý je na používanie jednoduchý a umožňuje vám s jedným príkazom upgradovať celý váš systém. Okrem toho Arch používa na ľahké vytváranie balíčkov portom podobný systém budovania balíčkov (Arch Build System), ktorý sa tiež môže synchronizovať jediným príkazom. Och áno, a tiež môžete jediným príkazom prebudovať celý váš systém. Všetko sa robí celkom jednoducho a prehľadne.<br />
<br />
== Len to najlepšie ==<br />
Arch Linux sa snaží udržiavať najnovšiu stabilnú verziu svojho softwareu. Momentálne podporujeme dosť rozumne štrukturalizovanú sadu základných balíčkov s rozrastajúcou sa zbierkou extra balíčkov, ktoré vytvárajú používatelia a vývojári AL.<br />
<br />
== Kľúčom je jednoduchosť ==<br />
Majúc na zreteli ako cieľ jednoduchosť a nenáročnosť na hardware, vynechal som relatívne zbytočné časti systému linux, ako sú /usr/doc a informačné strany. Podľa osobnej skúsenosti sa tieto zriedkakedy používajú, a ak treba, ekvivalentné informácie sa dajú získať z netu alebo z návodových stránok (man).<br />
<br />
== Moderné nástroje ==<br />
Arch Linux sa taktiež snaží používať niektoré z novších vlastností, ktoré sú k dispozícii používateľom linuxu, ako napríklad Ext3/ReiserFS alebo podpora udev. Arch Linux 0.7 (Wombat) používa ako východzie linuxovské jadro 2.6, a má podporu pre XFS/JFS.<br />
<br />
== Ďalšie čítanie ==<br />
Domovská stránka Archu je na http://www.archlinux.org/, kde tiež môžete nájsť odkzy na [http://bbs.archlinux.org používateľské fóra], oficiálnu dokumentáciu, a všetko ostatné čo je Arch. Taktiež si môžete prečítať [[TheArchWay]] na hlbšie preniknutie do Archu.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=%D0%A7%D1%82%D0%BE_%D1%82%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B5_Arch_Linux%3F_(%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B9)&diff=5114Что такое Arch Linux? (Русский)2005-10-18T22:03:01Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovenčina|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= What is Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux is an '''i686-optimized linux distribution''' that was originally based on ideas from CRUX, a great distribution developed by Per Lidén.<br />
<br />
== Advantages ==<br />
Arch is fast, lightweight, flexible and simple. Those aren't very fancy buzzwords but they're all true. Arch is optimized for the i686 processor, so you get more for your cpu cycle. It's lightweight compared to RedHat et al, and its simple design makes it easy to extend and mold into whatever kind of system you're building.<br />
<br />
== Unique Package Management ==<br />
This is backed by an easy-to-use binary package system - [[pacman]] - that allows you to upgrade your entire system with one command. Arch also uses a ports-like package build system (Arch Build System) to make it easy to build packages, which can also be synchronized with one command. Oh yea, and you can rebuild your entire system with one command, too. Everything is done quite simply and transparently.<br />
<br />
== Only the best ==<br />
Arch Linux strives to maintain the latest stable version of its software. We currently support a fairly streamlined core package set with a growing collection of extra packages made by users and AL developers.<br />
<br />
== Simplicity is the key ==<br />
In its goal to be simple and lightweight, I've left out the relatively useless portions of a linux system, things like /usr/doc and the info pages. In my own personal experience these are rarely used, and the equivalent information can be obtained from the net if need be. Man pages all the way...<br />
<br />
== Modern Tools ==<br />
Arch Linux also strives to use some of the newer features that are available to Linux users, such as Ext3/ReiserFS and udev support. Arch Linux 0.7 (Wombat) uses the 2.6 linux kernel by default, and has support for XFS/JFS.<br />
<br />
== Further Reading ==<br />
Arch's Homepage is at http://www.archlinux.org/, where you can also find links to the [http://bbs.archlinux.org user forums], official documentation, and everything else that is Arch. You can also read the [[TheArchWay]] for a bit more insight.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5113Arch Linux (Slovenčina)2005-10-18T22:01:17Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= Čo je to Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux je '''distribúcia linuxu optimalizovaná pre i686''', ktorá bola pôvodne založená na myšlienkách CRUX-u, skvelej distribúcie, ktorú vyvinul Per Lidén.<br />
<br />
== Výhody ==<br />
Arch je rýchly, nenáročný, flexibilný a jednoduchý. Nie sú to síce veľmi chytľavé módne slová, ale sú všetky pravdivé. Arch je optimalizovaný pre procesory i686, takže získate viac z vášho cyklu CPU. V porovnaní s Red Hat-om a inými, je nenáročný na hardware a jeho jednoduchý dizajn ho robí ľahko rozšíriteľným a prispôsobiteľným na ľubovoľný systém, ktorý budujete.<br />
<br />
== Jedinečný systém spravovania balíčkov ==<br />
Ten je zabezpečený binárnym balíčkovým systémom - [[pacman]] - ktorý je na používanie jednoduchý a umožňuje vám s jedným príkazom upgradovať celý váš systém. Okrem toho Arch používa na ľahké vytváranie balíčkov portom podobný systém budovania balíčkov (Arch Build System), ktorý sa tiež môže synchronizovať jediným príkazom. Och áno, a tiež môžete jediným príkazom prebudovať celý váš systém. Všetko sa robí celkom jednoducho a prehľadne.<br />
<br />
== Len to najlepšie ==<br />
Arch Linux sa snaží udržiavať najnovšiu stabilnú verziu svojho softwareu. Momentálne podporujeme dosť rozumne štrukturalizovanú sadu základných balíčkov s rozrastajúcou sa zbierkou extra balíčkov, ktoré vytvárajú používatelia a vývojári AL.<br />
<br />
== Kľúčom je jednoduchosť ==<br />
Majúc na zreteli ako cieľ jednoduchosť a nenáročnosť na hardware, vynechal som relatívne zbytočné časti systému linux, ako sú /usr/doc a informačné strany. Podľa osobnej skúsenosti sa tieto zriedkakedy používajú, a ak treba, ekvivalentné informácie sa dajú získať z netu alebo z návodových stránok (man).<br />
<br />
== Moderné nástroje ==<br />
Arch Linux sa taktiež snaží používať niektoré z novších vlastností, ktoré sú k dispozícii používateľom linuxu, ako napríklad Ext3/ReiserFS alebo podpora udev. Arch Linux 0.7 (Wombat) používa ako východzie linuxovské jadro 2.6, a má podporu pre XFS/JFS.<br />
<br />
== Ďalšie čítanie ==<br />
Domovská stránka Archu je na http://www.archlinux.org/, kde tiež môžete nájsť odkzy na [http://bbs.archlinux.org používateľské fóra], oficiálnu dokumentáciu, a všetko ostatné čo je Arch. Taktiež si môžete prečítať [[TheArchWay]] na hlbšie preniknutie do Archu.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5112Arch Linux (Slovenčina)2005-10-18T21:22:11Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= Čo je to Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux je '''distribúcia linuxu optimalizovaná pre i686''', ktorá bola pôvodne založená na myšlienkách CRUX-u, skvelej distribúcie, ktorú vyvinul Per Lidén.<br />
<br />
== Výhody ==<br />
Arch je rýchly, nenáročný, flexibilný a jednoduchý. Nie sú to veľmi chytľavé reklamné slová, ale sú pravdivé. Arch je optimalizovaný pre procesory i686, takže získate viac z vášho cyklu CPU. V porovnaní s Red Hat-om a inými, je nenáročný na hardware a jeho jednoduchý dizajn ho robí ľahko rozšíriteľným a prispôsobiteľným na ľubovoľný systém, ktorý budujete.<br />
<br />
== Jedinečný systém spravovania balíčkov ==<br />
Ten je zabezpečený binárnym balíčkovým systémom - [[pacman]] - ktorý je na používanie jednoduchý a umožňuje vám s jedným príkazom upgradovať celý váš systém. Okrem toho Arch používa na ľahké vytváranie balíčkov portom podobný systém budovania balíčkov (Arch Build System), ktorý sa tiež môže synchronizovať jediným príkazom. Och áno, a tiež môžete jediným príkazom prebudovať celý váš systém. Všetko sa robí celkom jednoducho a prehľadne.<br />
<br />
== Len to najlepšie ==<br />
Arch Linux sa snaží udržiavať najnovšiu stabilnú verziu svojho softwareu. Momentálne podporujeme dosť rozumne štrukturalizovanú sadu základných balíčkov s rozrastajúcou sa zbierkou extra balíčkov, ktoré vytvárajú používatelia a vývojári AL.<br />
<br />
== Kľúčom je jednoduchosť ==<br />
Majúc na zreteli ako cieľ jednoduchosť a nenáročnosť na hardware, vynechal som relatívne zbytočné časti systému linux, ako sú /usr/doc a informačné strany. Podľa osobnej skúsenosti sa tieto zriedkakedy používajú, a ak treba, ekvivalentné informácie sa dajú získať z netu alebo z návodových stránok (man).<br />
<br />
== Moderné nástroje ==<br />
Arch Linux sa taktiež snaží používať niektoré z novších vlastností, ktoré sú k dispozícii používateľom linuxu, ako napríklad Ext3/ReiserFS alebo podpora udev. Arch Linux 0.7 (Wombat) používa ako východzie linuxovské jadro 2.6, a má podporu pre XFS/JFS.<br />
<br />
== Ďalšie čítanie ==<br />
Domovská stránka Archu je na http://www.archlinux.org/, kde tiež môžete nájsť odkzy na [http://bbs.archlinux.org používateľské fóra], oficiálnu dokumentáciu, a všetko ostatné čo je Arch. Taktiež si môžete prečítať [[TheArchWay]] na hlbšie preniknutie do Archu.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux_(Sloven%C4%8Dina)&diff=5110Arch Linux (Slovenčina)2005-10-18T21:13:49Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= Čo je to Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux je '''distribúcia linuxu optimalizovaná pre i686''' ktorá bola pôvodne založená na myšlienkách CRUX-u, skvelej distribúcie ktorú vyvinul Per Lidén.<br />
<br />
== Výhody ==<br />
Arch je rýchly, nenáročný, flexibilný a jednoduchý. Nie sú to veľmi chytľavé reklamné slová, ale sú pravdivé. Arch je optimalizovaný pre procesory i686, takže získate viac z vášho cyklu CPU. V porovnaní s Red Hat a pod. je nenáročný na hardware, a jeho jednoduchý dizajn ho robí ľahko rozšíriteľným a prispôsobiteľným na ľubovoľný systém, ktorý budujete.<br />
<br />
== Jedinečný systém spravovania balíčkov ==<br />
Ten je zabezpečený binárnym balíčkovým systémom - [[pacman]] - ktorý je na používanie jednoduchý a umožňuje vám s jedným príkazom upgradovať celý váš systém. Arch tiež používa portom podobný systém budovania balíčkov (Arch Build System) aby sa balíčky ľahko robili, ktorý sa tiež môže synchronizovať jediným príkazom. Och áno, a tiež môžete jediným príkazom prebudovať celý váš systém. Všetko sa robí celkom jednoducho a prehľadne.<br />
<br />
== Len to najlepšie ==<br />
Arch Linux sa snaží udržiavať najnovšiu stabilnú verziu svojho softwareu. Momentálne podporujeme dosť rozumne štrukturalizovanú sadu základných balíčkov s rozrastajúcou sa zbierkou extra balíčkov, ktoré vytvárajú používatelia a vývojári AL.<br />
<br />
== Kľúčom je jednoduchosť ==<br />
Majúc na zreteli cieľ jednoduchosť a nenáročnosť na hardware som vynechal relatívne zbytočné časti systému linux, ako sú /usr/doc a informačné strany. Podľa osobnej skúsenosti sa tieto zriedkakedy používajú, a ak treba, ekvivalentné informácie sa dajú získať z netu alebo z návodových stránok (man).<br />
<br />
== Moderné nástroje ==<br />
Arch Linux sa taktiež snaží používať niektoré z novších vlastností ktoré sú k dispozícii používateľom linuxu, ako napríklad Ext3/ReiserFS a podpora udev. Arch Linux 0.7 (Wombat) používa ako východzie linuxovské jadro 2.6, a má podporu pre XFS/JFS.<br />
<br />
== Ďalšie čítanie ==<br />
Domovská stránka Archu je na http://www.archlinux.org/, kde tiež môžete nájsť odkzy na [http://bbs.archlinux.org používateľské fóra], oficiálnu dokumentáciu, a všetko ostatné čo je Arch. Taktiež si môžete prečítať [[TheArchWay]] na hlbšie preniknutie.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Arch_Linux_(Sloven%C4%8Dina)&diff=2998Arch Linux (Slovenčina)2005-10-18T20:03:30Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= What is Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux is an '''i686-optimized linux distribution''' that was originally based on ideas from CRUX, a great distribution developed by Per Lidén.<br />
<br />
== Advantages ==<br />
Arch is fast, lightweight, flexible and simple. Those aren't very fancy buzzwords but they're all true. Arch is optimized for the i686 processor, so you get more for your cpu cycle. It's lightweight compared to RedHat et al, and its simple design makes it easy to extend and mold into whatever kind of system you're building.<br />
<br />
== Unique Package Management ==<br />
This is backed by an easy-to-use binary package system - [[pacman]] - that allows you to upgrade your entire system with one command. Arch also uses a ports-like package build system (Arch Build System) to make it easy to build packages, which can also be synchronized with one command. Oh yea, and you can rebuild your entire system with one command, too. Everything is done quite simply and transparently.<br />
<br />
== Only the best ==<br />
Arch Linux strives to maintain the latest stable version of its software. We currently support a fairly streamlined core package set with a growing collection of extra packages made by users and AL developers.<br />
<br />
== Simplicity is the key ==<br />
In its goal to be simple and lightweight, I've left out the relatively useless portions of a linux system, things like /usr/doc and the info pages. In my own personal experience these are rarely used, and the equivalent information can be obtained from the net if need be. Man pages all the way...<br />
<br />
== Modern Tools ==<br />
Arch Linux also strives to use some of the newer features that are available to Linux users, such as Ext3/ReiserFS and udev support. Arch Linux 0.7 (Wombat) uses the 2.6 linux kernel by default, and has support for XFS/JFS.<br />
<br />
== Further Reading ==<br />
Arch's Homepage is at http://www.archlinux.org/, where you can also find links to the [http://bbs.archlinux.org user forums], official documentation, and everything else that is Arch. You can also read the [[TheArchWay]] for a bit more insight.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=%D0%A7%D1%82%D0%BE_%D1%82%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%B5_Arch_Linux%3F_(%D0%A0%D1%83%D1%81%D1%81%D0%BA%D0%B8%D0%B9)&diff=3961Что такое Arch Linux? (Русский)2005-10-18T20:02:04Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|Deutsch|ArchLinux (Deutsch)}}<br />
{{i18n_entry|English|ArchLinux}}<br />
{{i18n_entry|Français|ArchLinux (Français)}}<br />
{{i18n_entry|Português do Brasil|ArchLinux_(Portugues_do_Brasil)}}<br />
{{i18n_entry|繁體中文|ArchLinux (繁體中文)}}<br />
{{i18n_entry|简体中文|ArchLinux (简体中文)}}<br />
{{i18n_entry|Русский|ArchLinux (Русский)}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|ArchLinux_(Slovenčina)}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
= What is Arch Linux? =<br />
<br />
Arch Linux is an '''i686-optimized linux distribution''' that was originally based on ideas from CRUX, a great distribution developed by Per Lidén.<br />
<br />
== Advantages ==<br />
Arch is fast, lightweight, flexible and simple. Those aren't very fancy buzzwords but they're all true. Arch is optimized for the i686 processor, so you get more for your cpu cycle. It's lightweight compared to RedHat et al, and its simple design makes it easy to extend and mold into whatever kind of system you're building.<br />
<br />
== Unique Package Management ==<br />
This is backed by an easy-to-use binary package system - [[pacman]] - that allows you to upgrade your entire system with one command. Arch also uses a ports-like package build system (Arch Build System) to make it easy to build packages, which can also be synchronized with one command. Oh yea, and you can rebuild your entire system with one command, too. Everything is done quite simply and transparently.<br />
<br />
== Only the best ==<br />
Arch Linux strives to maintain the latest stable version of its software. We currently support a fairly streamlined core package set with a growing collection of extra packages made by users and AL developers.<br />
<br />
== Simplicity is the key ==<br />
In its goal to be simple and lightweight, I've left out the relatively useless portions of a linux system, things like /usr/doc and the info pages. In my own personal experience these are rarely used, and the equivalent information can be obtained from the net if need be. Man pages all the way...<br />
<br />
== Modern Tools ==<br />
Arch Linux also strives to use some of the newer features that are available to Linux users, such as Ext3/ReiserFS and udev support. Arch Linux 0.7 (Wombat) uses the 2.6 linux kernel by default, and has support for XFS/JFS.<br />
<br />
== Further Reading ==<br />
Arch's Homepage is at http://www.archlinux.org/, where you can also find links to the [http://bbs.archlinux.org user forums], official documentation, and everything else that is Arch. You can also read the [[TheArchWay]] for a bit more insight.</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Main_page_(Sloven%C4%8Dina)&diff=2997Main page (Slovenčina)2005-10-18T19:44:45Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>__NOTOC__ __NOEDITSECTION__<br />
{{Navigate_i18n_mainpages}}{{newpagelinksmain}}<br />
=== ArchLinux Wiki ===<br />
Vitajte na [[ArchLinux]] Wiki. <br />
<br />
{{sn|Začíname:<br />
* [[ArchLinux]]<br />
* [[Arch vs ostatné]]<br />
* [[FAQ]]<br />
* [[Ako je to v Archu]]<br />
* [[ArchWiki tutoriál]]<br />
}}<br />
==== Wiki Novinky ====<br />
Z času na čas sa vyskytne nejaká novinka hodná oznámenia, ale len pre wiki. V takýchto prípadoch, skontrolujte stránku [[Wiki News]] ohľadom najnovších informácií o Wiki.<br />
<br />
==== Veci ktoré treba vidieť a urobiť ====<br />
Toto je jednoduchý zoznam miest vo wiki. Väčšina wiki je prehliadateľná cez <b>navigačnú lištu</b> na ľavej a pravej strane, a cez upravovacie a funkčné <b>panely</b> na vrchu. V spodnej časti nájdete hypertextové odkazy (linky) na ostatné stránky Arch linuxu. <br />
<br />
==== Ako na to ====<br />
Máte problémy s konfiguráciou niečoho? Neviete kde to nájsť? <br><br />
Možno nájdete niečo užitočné v [[:Category:HowTos|kategórii Ako na to]]. Navigujte cez kategórie, a pokúste sa nájsť čo hľadáte. Ak to nenájdete, skúste použiť vyhľadávaci box pod navigačnou lištou.<br />
<br />
==== Vytváranie vašich vlastných stránok ====<br />
Ak chcete začať upravovať stránky, musíte si vytvoriť vlastné konto. Po jeho vytvorení sa môžete pohrať v [[Sandbox]] aby ste sa oboznámili so značkovacím systémom ArchWiki. Vaša používateľská stránka je ďaľším dobrým miestom na hranie. V [[:Category:Help|kategórii Wiki Help]] je zoznam jednoduchej syntaxe. Tento odkaz je tiež na navigačnej lište.<br />
<br />
==== Kontakty ====<br />
Pre akékoľvek otázky a návrhy pozrite [[ContactList]]<br />
<br />
{{navigatearchlinux|}}</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Network_configuration_(Slovensk%C3%BD)&diff=4553Network configuration (Slovenský)2005-10-18T11:18:15Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|Static IP and DHCP}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|Statická IP a DHCP}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
==Zhrnutie==<br />
Jednoduchý sprievodca ako spojazdniť vašu sieť.<br />
<br />
==Nahrať modul zariadenia==<br />
Pridajte váš modul eth0 do poľa modulov v súbore <code>/etc/rc.conf</code>, napr. tg3, (8139too pre karty, ktoré používajú RealTek chipset)<br />
MODULES=(!usbserial tg3 snd-cmipci)<br />
<br />
==Konfigurovať IP==<br />
<br />
===Pre DHCP IP===<br />
<br />
Upravte <code>/etc/rc.conf</code> nasledovne:<br />
<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="dhcp"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
ROUTES=(!gateway)<br />
</pre><br />
<br />
===Pre statickú IP===<br />
<br />
Ak zdieľate vaše internetové pripojenie z Windowsovského boxu bez rútra, použite na oboch počítačoch statické IP adresy. V opačnom prípade budete mať problémy s LAN.<br />
<br />
Potrebujete:<br />
<br />
* Vašu statickú IP adresu,<br />
* Masku siete,<br />
* Adresu vysielania,<br />
* Vašu bránu,<br />
* IP adresy vašich nameserverov,<br />
* Meno vašej domény.<br />
<br />
<br />
Ak bežíte pod súkromnou sieťou, je bezpečné používať IP adresy v škále 192.168.*.* pre vaše IP, s maskou 255.255.0.0 a adresou vysielania 192.168.255.255. Pokiaľ vaša sieť nemá rúter, na adrese brány nezáleží. Upravte <code >/etc/rc.conf</code > nasledovne, avšak nahradte IP, masku siete, vysielanie a bránu vašimi vlastnými hodnotami:<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="eth0 82.137.129.59 netmask 255.255.255.0 broadcast 82.137.129.255"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
gateway="default gw 82.137.129.1"<br />
ROUTES=(gateway)<br />
</pre><br />
a váš súbor <code >/etc/resolv.conf</code > nasledovne, nahradte IP nameserverov a meno domény vašimi vlastnými:<br />
<br />
<pre><br />
nameserver 61.23.173.5<br />
nameserver 61.95.849.8<br />
search example.com<br />
</pre><br />
<br />
Môžete uviesť toľko riadkov nameserverov koľko len chcete.<br />
<br />
Ak používate DHCP a nechcete, aby sa vaše DNS servre menili pri každom spustení vašej siete, pridajte voľbu <code >-R</code > do <code >DHCPCD_ARGS</code > v súbore <code >/etc/conf.d/dhcpcd</code > (používanom v <code >/etc/rc.d/network</code >). Týmto sa zabráni, aby zakaždým DHCP prepisovalo váš <code >/etc/resolv.conf</code > :<br />
DHCPCD_ARGS="-R -t 30 -h $HOSTNAME"<br />
<br />
==Nastaviť meno počítača==<br />
Upravte <code >/etc/rc.conf</code > a nastavte HOSTNAME na vami požadované meno počítača:<br />
HOSTNAME="banana"<br />
<br />
==Nastaviť meno hostiteľa/ip==<br />
<br />
Upravte <code >/etc/hosts</code > a pridajte podobný riadok s rovnakým HOSTNAME aké ste zadali v <code >/etc/rc.conf</code > :<br />
127.0.0.1 banana.localdomain banana</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Network_configuration_(Slovensk%C3%BD)&diff=2988Network configuration (Slovenský)2005-10-18T11:00:08Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|Static IP and DHCP}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|Statická IP a DHCP}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
==Summary==<br />
A simple guide to get your network running.<br />
(tried and tested with prolink 9000/c adsl ethernet modem with a prolink PFE100TX ethernet card and a SingNet connection in Singapore)<br />
==Load the device module==<br />
Add your eth0 module to the modules array in <code>/etc/rc.conf</code>, eg. tg3, (8139too for prolink PFE100tx card which uses the realtek chipset)<br />
MODULES=(!usbserial tg3 snd-cmipci)<br />
<br />
==Configure IP==<br />
===For DHCP IP===<br />
<br />
Edit <code>/etc/rc.conf</code> like this:<br />
<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="dhcp"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
ROUTES=(!gateway)<br />
</pre><br />
<br />
===For Static IP===<br />
<br />
If you share your internet connection from a Windows box without a router, be sure to use static IPs on both computers. Otherwise you will have LAN issues.<br />
<br />
You need:<br />
<br />
* Your static IP address,<br />
* The netmask,<br />
* The broadcast address,<br />
* Your gateway,<br />
* Your nameservers' IP addresses,<br />
* Your domain name.<br />
<br />
<br />
If you are running a private network, it is safe to use IP addresses in 192.168.*.'* for your IPs, with a netmask of 255.255.0.0 and broadcast address of 192.168.255.255. Unless your network has a router, the gateway address does not matter. Edit <code>/etc/rc.conf</code> like this, substituting your own values for the IP, netmask, broadcast, and gateway:<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="eth0 82.137.129.59 netmask 255.255.255.0 broadcast 82.137.129.255"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
gateway="default gw 82.137.129.1"<br />
ROUTES=(gateway)<br />
</pre><br />
and your <code>/etc/resolv.conf</code> like this, substituting your nameservers' IPs and your domain name:<br />
<br />
<pre><br />
nameserver 61.23.173.5<br />
nameserver 61.95.849.8<br />
search example.com<br />
</pre><br />
<br />
You may include as many nameserver lines as you wish.<br />
<br />
If you use DHCP and you don't want your DNS servers to change every time you start your network, be sure to add the <code>-R</code> option to <code>DHCPCD_ARGS</code> in <code>/etc/conf.d/dhcpcd</code> (used by in <code>/etc/rc.d/network</code>). This prevents DHCP from rewritting your <code>/etc/resolv.conf</code> every time:<br />
DHCPCD_ARGS="-R -t 30 -h $HOSTNAME"<br />
<br />
==Set computer name==<br />
Edit <code>/etc/rc.conf</code> and set HOSTNAME to your desired computer name :<br />
HOSTNAME="banana"<br />
<br />
==Set host name/ip==<br />
<br />
Edit <code>/etc/hosts</code> and add a similar line with the same HOSTNAME you entered at <code>/etc/rc.conf</code> :<br />
127.0.0.1 banana.localdomain banana</div>Firefoxhttps://wiki.archlinux.org/index.php?title=Network_configuration&diff=4123Network configuration2005-10-18T10:59:12Z<p>Firefox: </p>
<hr />
<div>[[Category:Network]]<br />
<br />
{{i18n_links_start}}<br />
{{i18n_entry|English|Static IP and DHCP}}<br />
{{i18n_entry|Slovak|Statická IP a DHCP}}<br />
{{i18n_links_end}}<br />
<br />
==Summary==<br />
A simple guide to get your network running.<br />
(tried and tested with prolink 9000/c adsl ethernet modem with a prolink PFE100TX ethernet card and a SingNet connection in Singapore)<br />
==Load the device module==<br />
Add your eth0 module to the modules array in <code>/etc/rc.conf</code>, eg. tg3, (8139too for prolink PFE100tx card which uses the realtek chipset)<br />
MODULES=(!usbserial tg3 snd-cmipci)<br />
<br />
==Configure IP==<br />
===For DHCP IP===<br />
<br />
Edit <code>/etc/rc.conf</code> like this:<br />
<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="dhcp"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
ROUTES=(!gateway)<br />
</pre><br />
<br />
===For Static IP===<br />
<br />
If you share your internet connection from a Windows box without a router, be sure to use static IPs on both computers. Otherwise you will have LAN issues.<br />
<br />
You need:<br />
<br />
* Your static IP address,<br />
* The netmask,<br />
* The broadcast address,<br />
* Your gateway,<br />
* Your nameservers' IP addresses,<br />
* Your domain name.<br />
<br />
<br />
If you are running a private network, it is safe to use IP addresses in 192.168.*.'* for your IPs, with a netmask of 255.255.0.0 and broadcast address of 192.168.255.255. Unless your network has a router, the gateway address does not matter. Edit <code>/etc/rc.conf</code> like this, substituting your own values for the IP, netmask, broadcast, and gateway:<br />
<pre><br />
lo="lo 127.0.0.1"<br />
eth0="eth0 82.137.129.59 netmask 255.255.255.0 broadcast 82.137.129.255"<br />
INTERFACES=(lo eth0)<br />
gateway="default gw 82.137.129.1"<br />
ROUTES=(gateway)<br />
</pre><br />
and your <code>/etc/resolv.conf</code> like this, substituting your nameservers' IPs and your domain name:<br />
<br />
<pre><br />
nameserver 61.23.173.5<br />
nameserver 61.95.849.8<br />
search example.com<br />
</pre><br />
<br />
You may include as many nameserver lines as you wish.<br />
<br />
If you use DHCP and you don't want your DNS servers to change every time you start your network, be sure to add the <code>-R</code> option to <code>DHCPCD_ARGS</code> in <code>/etc/conf.d/dhcpcd</code> (used by in <code>/etc/rc.d/network</code>). This prevents DHCP from rewritting your <code>/etc/resolv.conf</code> every time:<br />
DHCPCD_ARGS="-R -t 30 -h $HOSTNAME"<br />
<br />
==Set computer name==<br />
Edit <code>/etc/rc.conf</code> and set HOSTNAME to your desired computer name :<br />
HOSTNAME="banana"<br />
<br />
==Set host name/ip==<br />
<br />
Edit <code>/etc/hosts</code> and add a similar line with the same HOSTNAME you entered at <code>/etc/rc.conf</code> :<br />
127.0.0.1 banana.localdomain banana</div>Firefox